„Rokovanie prebehlo v otvorenej atmosfére, diskutovali sme o dvoch hlavných témach. Prvá z nich sa týkala celej spoločnosti, druhá bola v spojitosti s maďarskou komunitou. Pripomenul som pánovi prezidentovi SR, že pred zmenou režimu a ešte niekoľko rokov po nej, bol náš región jedným z najrozvinutejších v Československu, a to vďaka poľnohospodárskym veľkovýrobcom či pestovaniu zeleniny a ovocia v rodinných záhradách a na to nadväzujúcemu spracovateľskému priemyslu.
Vzhľadom na obsadenie trhu obchodnými reťazcami a v dôsledku chýbajúcich opatrení v oblasti poľnohospodárstva ktorejkoľvek vlády, zbankrotovala veľká časť veľkovýrobcov, rodinní zeleninári a ovocinári neboli schopní konkurovať lacnejším výrobkom ponúkanými obchodnými reťazcami, preto ukončili svoju činnosť. Tieto dôvody viedli k zániku poľnohospodárskeho spracovateľského priemyslu v regióne. V dôsledku týchto negatívnych vplyvov mnohí v regióne prišli o prácu a boli nútení ju hľadať v iných sektoroch hospodárstva, hlavne v oblasti služieb. Po uplynutí dvadsiatich rokov sa Žitný ostrov a Južné Slovensko odtrhli od najvyspelejších regiónov a stali sa jednou z najzaostalejších oblastí, a to hlavne z dôvodu, že štátom podporované podniky sa tu neusídlili. Tu fungujúce podniky neboli štátom dotované. Medzitým mnoho miestnych mladých ľudí denne dochádza do hlavného mesta alebo firemnými autobusmi na iné pracoviská.
V súvislosti so vzdelávaním som považoval za dôležité požiadať pána prezidenta, aby využil svoje kompetencie a nepodporil opätovné zaradenie miestnych vzdelávacích inštitúcií pod správu štátu, lebo škôlky a základné školy pod správou obecných samospráv fungujú dobre, avšak v oblasti vzdelávania sú potrebné nevyhnutné opatrenia, ale to je, samozrejme, kompetencia ministerstva. V školách s vyučovacím jazykom maďarským by bolo treba zaviesť vyučovanie slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, lebo maďarská mládež vie lepšie po anglicky ako slovensky.
V súvislosti s maďarskou komunitou som pripomenul pánovi prezidentovi SR, že podľa údajov posledného sčítania ľudu počet osôb maďarskej komunity na Slovensku klesol pod pol milióna, čo znamená, že po dvadsiatich rokoch sa počet Maďarov znížil o 110 tisíc, čo predstavuje drastické zníženie. Slovenská politika nevenovala tejto nešťastnej skutočnosti dostatočnú pozornosť. Podľa nás by sme mohli asimiláciu zmierniť, ak by sme dokázali schváliť vzdelávaciu a kultúrnu samosprávu, ako to už inde, napríklad v Srbsku, vo Vojvodine dobre funguje. V súvislosti s Benešovými dekrétmi som načal tému, že na základe medzivládnych dohôd boli násilne presídlené celé rodiny z rodnej zeme do Maďarska či boli deportované do súčasného Česka, na miesta po sudetských Nemcoch, a týmto ľuďom a ich príbuzným sa od zmeny režimu, ani FZ ČSFR, ani NR SR, neospravedlnili (avšak v prípade Nemcov a Židov k ospravedlneniu došlo). V súvislosti s dvojitým štátnym občianstvom, ktoré sa už viackrát nepodarilo v slovenskom parlamente odsúhlasiť, som povedal, že pre maďarskú komunitu by možnosť prijať maďarské občianstvo bolo citovou záležitosťou.
Toto ste už čítali?
Druhá adventná nedeľa a oslava jubilantov
V zmysle svojej tradície občianske združenie Sikabony aj...