Rozhovor s Oszkárom Világim, v ktorom majiteľ DAC-u hodnotí uplynulý rok a zároveň predstavuje svoje predstavy a ciele v súvislosti s budovaním klubu.
Končí sa druhý rok, v ktorom stojíte na čele nášho klubu. Ako hodnotíte uplynulých dvanásť mesiacov?
„Pri hodnotení roka hovoríme o dvoch sezónach - o jarnej a jesennej. Jar nebola príliš úspešná, A-mužstvo skončilo až na ôsmom mieste. Hlavným dôvodom bola zmena trénera a obmena kádra, čo nás dostalo do náročnejšej pozície. Na druhej strane to bolo veľmi dôležité obdobie z hľadiska budovania mužstva. Pozitívom bol postup do najvyššej súťaže v kategóriách U16, U17 a U19. V konečnom dôsledku sme práve počas týchto šiestich mesiacov položili základy, potrebné pre úspešnú jeseň a, pevne verím, aj ďalšie roky. Pravdou je, že ôsma priečka A-mužstva nám radosť nepriniesla, ale myslím si, že toto umiestnenie bolo zaslúžené. Pri troške šťastia sme mohli byť aj šiesti, ale neboli sme natoľko dobrí, aby sme si zaslúžili viac. Čo sa týka jesennej časti, posilnili sme áčko aj dorast, čoho výsledkom je podľa môjho názoru stabilizácia výkonov. Pomaly sa začali ukazovať aj výsledky práce trénera: po tom, čo sa oboznámil s ligou a mužstvami v nej, už v príprave bolo vidno lepšie taktickú pripravenosť, než počas jarnej časti. Aj vďaka tomu sme do nového ročníka vstúpili veľmi dobre, a hoci nasledoval pokles formy, aj z tejto krízy sa nám podarilo dostať. V závere jesene - počnúc stretnutím so Žilinou - sme sa ukazovali v dobrom svetle, podávali sme presvedčivé výkony. Celkovo si myslím, že piate miesto nám patrí zaslúžene. Odohrali sme viacero takých stretnutí, v ktorých sme mohli vyhrať, ale v každom prípade sme boli počas jesene silnejší. Postupne sa vykryštalizoval aj náš herný štýl, založený na presingu a rýchlom prechode do útoku, čo už cítia aj naši súperi. Starší dorast sa snaží presadiť v najvyššej súťaži. Odohral dobré zápasy, ale aj také, v ktorých sa mu nedarilo celkom podľa predstáv. Celkovo je to však mentálne silné, bojovné mužstvo, ktorému nechýba odhodlanie. Úlohou B-mužstva je zapracovať mladých hráčov, ktorí z devätnástky prešli medzi dospelých a zatiaľ sa nedokázali presadiť do prvého tímu. Celkovo môžem skonštatovať, že aj klub pracuje lepšie ako na jar, sme skúsenejší, organizovanejší a viac sa zameriavame na detaily. Myslím si, že aj vzhľadom na obmedzenú infraštruktúru podávame občas výkony nad naše pomery a podarilo sa nám vytvoriť dobre fungujúci klub.”
Vidíte pri spätnom pohľade na rok 2015 nejaký pamätný okamih, ktorý vám najviac utkvel v pamäti?
„Najlepšie si vždy spomíname na posledné zápasy. Pamätné bolo napríklad stretnutie proti Žiline a jarné víťazstvo na Slovane. Podľa mňa je však dôležitejšie, že naša hra je viac organizovaná, hráči dokážu precítiť atmosféru v klube a snažia sa jej prispôsobiť. Po žiadnom zápase som nemal pocit, že by hráči nebojovali - ani vtedy, keď sa nám nepodarilo zvíťaziť. Neutrpeli sme žiadnu ponižujúcu prehru, kdekoľvek - aj v Trenčíne - sme mali šancu na bodový zisk, lenže zlyhávali sme v koncovke, kým na druhej strane sme inkasovali zbytočné góly. Bolo to dôsledkom nedostatočnej koncentrácie, navyše súperi využijú každú ponúkanú príležitosť, kým my potrebujeme päť šancí na strelenie gólu. Máme sa ešte čo učiť a zlepšovať.”
V percentuálnom vyjadrení ste nakoľko spokojný s jesenným piatym miestom A tímu?
„So samotným umiestnením na osemdesiat percent. Zvyšných dvadsať percent znamená, že ešte stále máme rezervy. Ale to je v poriadku, zatiaľ sme stále v procese budovania. A jeho základom je každú tehlu uložiť na svoje miesto, na jednotlivé posty potrebujeme nájsť vhodného hráča. Musíme postupne cibriť herný štýl a hráčom ho vštiepiť - to si však vyžaduje čas. Aj u mládeže som s výsledkami spokojný na osemdesiat percent, ale pred nami je ešte veľmi veľa roboty. V každom prípade nás teraz čaká najdôležitejší krok, ktorým je vybudovanie infraštruktúry - myslím tým výstavbu ihrísk a vytvorenie vhodných tréningových podmienok.”
Ako by ste charakterizovali vašu spolupráca s trénerom Tomislavom Marićom?
„Naša spolupráca je na dobrej úrovni. Nikdy mu nehovorím do základnej zostavy, nesnažím sa ovplyvňovať herný štýl a zloženie mužstva. Rešpektujem jeho rozhodnutia, on je odborníkom. Myslím si, že pomaly začína cítiť tunajšiu atmosféru. Tomislav Marić je ambiciózny, precízny, veľmi pracovitý človek. To sú presne tie vlastnosti, ktoré si u ľudí vážim. Som rád, že práve on je trénerom nášho mužstva. Jeho dobrá práca sa odzrkadľuje aj na mužstve. Dôsledkom toho všetkého bolo predĺženie zmluvy o ďalší rok.”
Viackrát ste budovanie klubu obrazne prirovnali k behu na sto metrov. Koľko metrov sme doteraz zvládli?
„Momentálne sa zdá, že sme zdolali dvadsať metrov, dobudovanie infraštruktúry však bude obrovský krok vpred. Myslím si, že sa čoraz rýchlejšie posúvame vpred. To, ako ďaleko sa nachádzame, bude vidno na jar, ale ešte viac v novej sezóne, keď už bude fungovať akadémia a k dispozícií budú tréningové možnosti. Budeme mať zázemie na prípravu, ako sa na dobrý klub patrí.”
Pri stavbe budovy sa nakreslí plán, dopredu vidno ako bude vyzerať. V prípade klubu je to zložitejšie, plány sa dajú len opísať. Aký je budúci obraz nášho klubu vo vašich predstavách?
„Myslím si, že klub by mal byť lepšie organizovaný. Je to však otázka nového štadióna a nových hracích plôch. Potrebné je aj zvyšovanie odborných znalostí u trénerov, pri rehabilitácii a v celej organizačnej štruktúre klubu. Základom je, aby klub mal svoju dušu, potrebuje ducha, pocit spolupatričnosti. To vychádza z určitej filozofie klubu s ktorou sa ľudia stotožňujú, ktorá bude znamenať klubovú mentalitu a celý klub ňou bude precítený. Videli a cítili sme na žlto-modrých Vianociach ako klub povyrástol. Stále však máme kam rásť a vyvíjať sa. Chceme byť profesionálnym klubom čo znamená, že musíme dbať na každý detail. Preto potrebujeme v klube ľudí, ktorí svoju prácu vykonávajú na profesionálnej úrovni. Každý musí vedieť čo je jeho úloha a za čo zodpovedá. Dôležitý je aj užší kontakt s fanúšikmi. Som presvedčený, že po výstavbe nového štadióna to bude oveľa jednoduchšie. Myslím si, že zápasy v Dunajskej Strede majú výbornú atmosféru. Viem, že máme druhú najvyššiu návštevnosť, oproti posledným šiestim mesiacom predošlej sezóny sa nám zvýšila o tisíc divákov, stále je tu však podľa mňa príležitosť na rast. Je dôležité, aby ľudia prišli a povzbudili mužstvo. Každý zápas DAC-u je zážitkom: kto príde nasaje atmosféru a odíde s pocitom, že sa chce vrátiť aj najbližšie. Prísť na náš zápas znamená zároveň aj vyjadrenie podpory mladým hráčom, ktorí tvrdo pracujú, aby niečo dosiahli, aby boli raz vzorom a aby sme na nich mohli byť hrdí. Na štadión treba prísť aj kvôli tomu, že víťazstvo sa dá ozaj precítiť len naživo. Zápasy si treba užívať, pretože celý klub pracuje na tom, aby sme prinášali radosť a hrdosť. Stále je tu ešte dosť vecí: napríklad koľko odchovancov sa dostane do A-mužstva - aj to by mohlo prispieť k nárastu. Myslím si, že nadíde aj ten čas, dovtedy nás však ešte čaká kopec úloh. Základom je kvalita, zároveň musíme profesionálne myslenie dostať aj do mladých hráčov: ak sa im nepodarí prebojovať do A-mužstva, musia na sebe ešte viac pracovať. Samozrejme treba zložiť ružové okuliare, pretože ak tu aj máme mladého odchovanca, ale chýba mu kvalita, nemôžeme ho hodiť do prvoligovej vody. Myslím si, že okolo mužstva nemáme vyriešených ešte veľmi veľa vecí. Dobrou správou však je, že už dokážeme identifikovať chyby a vieme, kde ešte nie sme dostatočne silní. Na tom musíme ďalej pracovať, lenže je to sizyfovská práca, ktorá začína denno-denne od nuly. Pre každého je to veľký psychický nápor. Ale napredujeme.”
O akých sponzorov sa klub môže oprieť a aké sú výhliadky v tomto smere?
„Chceli by sme vytvoriť skupinu sponzorov, aby som klub neťahal úplne sám. Tak, aby existovala sponzorská vrstva, na ktorú by sa DAC mohol dlhodobo spoliehať, ktorá by klub považovala za svoj vlastný. Aj v tomto smere sme sa na jeseň posunuli pred. Je nesmierne náročné nájsť podporovateľov, pretože len málokto tu vidí marketingový potenciál. Pritom DAC má svoju marketingovú hodnotu, pretože oslovuje veľa ľudí, ktorí sa dokážu s klubom stotožniť. Postupne si ale dôveru sponzorov získame. Musíme zlepšiť komunikáciu s nimi. Vrátim sa k predošlej myšlienke: na novom štadióne bude jednoduchšie získať sponzorov, pretože ľahšie sa predá skybox, ako VIP permanentka na dnešnom štadióne.”
V minulosti ste sa neraz kriticky vyjadrili na adresu zákona o športe, o podmienkach sponzoringu. Nedávno bol prijatý nový zákon o športe. Čo si o ňom myslíte?
„Je to akoby sme prijali zákonník práce pre šport. Upravuje práva futbalistu, jeho vzťah s klubom a zároveň pridáva klubom povinnosti, ktoré tu doteraz neboli. Pozitívom je, že veľké športové zväzy dostanú kontrolovane viac peňazí. Ministerstvo školstva vypracuje kľúč na základe ktorého sa budú peniaze zo spoločného balíka deliť medzi jednotlivé zväzy. Klubom však tento zákon, okrem ďalších povinností, nič neprináša. Pribudnú nám záväzky a zvýšia sa náklady, pretože porastú sociálne odvody. Šport dostane peniaze nad rámec, ale klubom nepomôže. Kým sa budú televízne práva predávať za takú nízku cenu, nevidím možnosť, ako by sme sa mohli dostať k peniazom. V porovnaní s okolitými štátmi je naša pozícia výsmechom.”
K tomu, aby klub fungoval na úrovni, potrebujeme nový štadión a mládežnícku akadémiu. Finančné možnosti na Slovensku sú však úplne odlišné, ako napríklad v Maďarsku. Z čoho bude teda postavený štadión a akadémia?
„Myslím si, že robíme pokroky, neustále hľadáme možnosti a ich pomocou postupne staviame. Ak v Dunajskej Strede vyrastie nový štadión, aj my by sme mali dostať takú finančnú pomoc, ako napríklad Košice či Trnava, v priamej úmere ku kapacite štadióna. Nadišiel čas oslovovať sponzorov, aby aj oni prispeli k výstavbe štadióna. Samozrejme, platí to aj o individuálnych prispievateľoch.”
Pri výstavbe štadióna aj akadémie je už badateľný progres. Pokračujú práce podľa plánov?
„Pri akadémii áno. Predpokladám, že už na jar budú hotové hracie plochy. Počítame so štyrmi štandardnými ihriskami. Z nich bude jeden pokrytý umelým trávnikom, ďalšie tri prírodným. To už bude vážny pokrok, málo tímov sa totiž môže pochváliť štyrmi tréningovými plochami v jednej lokalite. Ku komfortu a k spokojnosti však potrebujem šesť ihrísk a hlavnú budovu, ktorá trénerom poskytne možnosti na odbornú prácu a rehabilitáciu. Súčasný stav štadióna je jeden veľký vtip, improvizácia, kde sa v amatérskych podmienkach snažíme pracovať profesionálne. Ak sa nám v priestoroch akadémie podarí postaviť šesť ihrísk a hlavnú budovu - ktorá bude srdcom klubu, - tak budeme môcť byť aspoň čiastočne spokojní. To bude vhodný východiskový bod do budúcnosti. Výstavba štadióna je veľkou výzvou, na ktorú budeme musieť vynaložiť veľké úsilie, ale som presvedčený, že si s tým poradíme.”
„Celý klub pracuje na tom, aby sme prinášali radosť a hrdosť. Aj preto je dôležité, aby ľudia prišli a povzbudili mužstvo. Každý náš zápas je zážitkom!“
Vo vašom príhovore počas Žlto-modrých Vianoc ste povedali, že DAC je životný štýl. Stal sa súčasťou vášho každodenného života?
„Áno, pre mňa, aj pre celú rodinu sa stal životným štýlom. DAC sa denno-denne objavuje v mojom živote, či už na úrovni riešenia nejakých problémov, alebo čítaním noviniek z klubovej stránky. Aj ľudia v mojom okolí sa pýtajú na DAC, takže skutočne sa u mňa denne objaví v nejakej podobe. Je veľmi dobré, že takmer každý prechováva pozitívny vzťah k DAC-u a vidí klub v dobrom svetle. Aj ľudia, ktorí fandia iným mužstvám, vo veľkej miere sympatizujú so správaním našich fanúšikov, s prácou v klube a jeho napredovaním, aj so samotným prezentovaním nášho ‚DACovského sveta‘, tohto životného štýlu. DAC sa stal pozitívnym príkladom v slovenskom futbale. Snažíme sa zavádzať nové veci, objavovať nové trendy a fungovať na profesionálnej úrovni s novým druhom klubovej filozofie. Myslím si, že na jednej strane môžeme byť vzorom pre iných, na druhej strane máme aj my dobrý pocit z toho, že aj iní vidia našu odvedenú prácu a snažia sa od nás niečo odpozorovať, napodobniť nás.“
Na záver - čo želáte rodine DAC-u do roku 2016?
„To, čo je dôležité aj pre nás: aby sme mohli pokračovať v načatej práci. Aby sme mali dostatok sily, vôle a potrebné zázemie k pokračovaniu načatej práce. Nasledujúci rok bude rokom budovania infraštruktúry. Samozrejme, od A mužstva očakávame dobré výsledky, ale myslím si, že časom príde aj to. Od každého by som chcel, aby k nám boli naďalej trpezliví, aby sme sa vedeli tešiť zo súčasného DAC-u. Neustále sa vyvíjame, budeme organizovanejší a silnejší. Je to príjemný pocit, hlavne pri porovnávaní s inými klubmi, či s DAC-om spred dvoch rokov. Dokážme sa z toho tešiť! Nech príde na štadión čo najviac divákov, pretože všetko sa snažíme robiť tak, aby na ňom boli spokojní a hrdí, že patria do nášho tábora. Myslím si, že zosobnenie sa s DAC-om treba ďalej prehlbovať. Ak nám v tom budú fanúšikovia a sponzori partnerom, tak verím, že spoločne zažijeme veľa radosti.”
