Ovocie v office už nestačí. V ére AI rozhoduje o úspechu firmy niečo úplne iné

Ľudia síce stále oceňujú benefity, no rozhodujú podľa iných kritérií. Zmysel práce, možnosť rásť, dôvera a prostredie, v ktorom majú hlas, sa presunuli do centra rozhodovania o tom, kde zostať pracovať. V čase umelej inteligencie sa navyše mení aj samotná povaha práce. Technológie firmám umožňujú rásť rýchlejšie a efektívnejšie. O tom, kam sa dostanú, však stále rozhodujú ľudia – ich schopnosť spolupracovať, rozhodovať a vytvárať kultúru.

Pandémia, ekonomická neistota aj nástup umelej inteligencie zásadne zmenili spôsob, akým ľudia premýšľajú o práci. Podľa Deloitte považuje až  94 % príslušníkov Gen Z a 95 % mileniálov zmysel práce za dôležitý pre spokojnosť a celkovú pohodu. Popri férovom ohodnotení tak čoraz viac rozhoduje aj to, či firma zdieľa podobné hodnoty a vytvára prostredie, v ktorom sa ľudia môžu rozvíjať. Nie je to nový trend, skôr jeho zrýchlenie.

Soft skills sú ešte dôležitejšie

Umelá inteligencia dnes dokáže pripraviť analýzy, vytvoriť prezentácie či automatizovať rutinné úlohy. Firmám šetrí čas a otvára priestor na zložitejšie rozhodnutia.  Zároveň však mení aj očakávania od manažérov. Čím viac práce preberajú systémy, tým viac rastie význam ľudského vedenia, spätnej väzby a schopnosti pracovať s ľuďmi.

To si bude vyžadovať aj nové zručnosti zamestnancov. Mladí čoraz častejšie hovoria, že v ére AI budú empatia, líderstvo a ďalšie mäkké zručnosti ešte dôležitejšie než technické znalosti.  Ak technológie preberajú rutinné úlohy, rastie význam kritického myslenia, schopnosti učiť sa nové veci, spolupracovať naprieč tímami či prepájať technológie s ľudským pohľadom.

“Technológie a AI samy osebe konkurenčnú výhodu nevytvoria. Rozhodujúce je, či dokážeme vytvoriť prostredie, v ktorom ich ľudia vedia využívať naplno a pritom nestrácajú chuť spolupracovať, učiť sa a prinášať nové nápady,“ hovorí Daniel Matuška, vedúci HR oddelenia Siemens Healthineers Slovensko, ktorá získala ocenenie Great Place to Work už tretíkrát za sebou.

Menej administratívy, viac vedenia ľudí

Manažéri trávia približne 40 % svojho času administratívou a operatívou, no rozvoju ľudí sa veľakrát venujú len okrajovo. Firmy pritom deklarujú opačnú prioritu – menej kontroly procesov, viac rozvoja tímov. Tento prechod sa však darí zaviesť len malej časti organizácií. Nejde pritom len o nedostatok snahy, ale o systémové prekážky – od nastavenia KPI a odmeňovania cez operatívne preťaženie manažérov až po spôsob riadenia firiem. Problém je v samotných podmienkach práce manažérov. Ak majú viac rozvíjať ľudí, firmy im musia uvoľniť kapacitu z operatívy a vytvoriť priestor na vedenie tímov. Pomôcť v tom môžu aj technológie, ktoré časť rutinných úloh automatizujú.

Firemné prostredie sa mení, no úspech stále definujú ľudia

Podľa Daniela Matušku zohráva v tomto procese dôležitú rolu práve nastavenie myslenia vo vnútri organizácie. V prostredí, kde sú AI nástroje dostupné takmer každému, sa rozdiely medzi firmami presúvajú inde, do schopnosti pracovať s ľuďmi, vytvárať dôveru a udržať ich motiváciu. Práve to sa ukazuje ako najťažšie kopírovateľná časť biznisu.

„Firemná kultúra sa tak stáva jedným z rozhodujúcich rozdielov medzi firmami a strategickou výhodou, najmä ak stojí na dôvere, otvorenej komunikácii, zodpovednosti a priestore pre ľudí rozhodovať. Firemná kultúra nevzniká rozhodnutím manažmentu. Práve lídri vo vedení firiem sú vzorom, ktorý zamestnanci nasledujú v každodennej interakcii a premieta sa do spôsobu akým ľudia spolupracujú, komunikujú a riešia aj náročné situácie. Spätná väzba od tímu je pre lídrov tým najdôležitejším vysvedčením. Aj preto si vážime, že nám naši zamestnanci už tretíkrát po sebe „udelili“ ocenenie Great Place to Work. Vnímame ho ako potvrdenie, že ľudský prístup manažmentu má hodnotu, ktorú žiadna technológia nenahradí,“ hovorí Daniel Matuška.

Katarína Schneiderová New School Communications