Popri aktuálnej vernisáži umelkyne s názvom Dúha bolo dôvodom na oslavu a spoločnú radosť zdieľanú s prítomnými záujemcami aj jej významné životné jubileum.
Edita Tilajčíková, stála moderátorka vernisáží múzea, aj tentoraz s veľkou láskou privítala zhromaždených – medzi nimi zástupcov primátora Dunajskej Stredy Juraja Puhu a Attilu Karaffu, riaditeľa Žitnoostrovského múzea Ivana Nagya, kurátorku výstavy a zároveň dcéru vystavujúcej umelkyne Noémi Kolčákovú Szakállovú a samozrejme samotnú oslávenkyňu Máriu Szakáll Farkas.
V stručnom životopise umelkyne zaznelo, že stredoškolské štúdium absolvovala na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave v odbore fotografovanie a následne študovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Jej tvorba zahŕňa maľbu, fotografiu, reklamnú grafiku a logo dizajn.
„Ústrednú úlohu v jej umení zohráva nevyčerpateľná paleta kvetov a prírodného sveta. Jej maliarske plátna odzrkadľujú milovaný tanec, ktorý spolu s rodinou napĺňa Marikin život,“ zdôraznila moderátorka večera.
Kurátorka výstavy, Noémi Kolčáková Szakállová, v úvode svojho príhovoru stručne zhrnula, že Mária Szakáll popri fotografii rozvíjala aj rôznorodú umeleckú činnosť v oblasti moderného umenia.
„Mamu fascinovali nové spôsoby vyjadrovania a podstata kreatívnej tvorby,“ povedala.
Pri prechode k samotnej výstave upriamila pozornosť na jej názov – Dúha – a pokračovala v súvislosti s európskymi ľudovými poverami nasledovne:
„Ľudia kedysi verili, že na oboch koncoch dúhy nájdu poklad. A ten poklad je tu. Akoby odtiaľto vyvierala a zároveň sa tu končila dúha. Poklad plný farieb, svetiel, prasklín, spontánnych, horizontálnych, vertikálnych, diagonálnych a kruhových, intuitívnych a nesmierne rozmanitých emócií ožíva vo forme obrazov tu, v Žltom kaštieli, v Žitnoostrovskom múzeu.“
Kurátorka zvlášť poukázala na Marikin pohľad fotografa:
„Na vystavených obrazoch sa objavujú mikro- a makrosvety. Hoci vznikajú z inštinktívnych popudov, v pozadí je vždy prítomné oko fotografky.“
Riaditeľ Žitnoostrovského múzea Iván Nagy najprv vystavujúcu umelkyňu privítal ako vedúci inštitúcie, dodajúc, že hoci umelkyňa sa oficiálne viaže k inému partnerskému zariadeniu – múzeum má s Máriou Szakáll výborný vzťah.
Potom sa k oslávenkyni prihovoril aj ako súkromná osoba, pretože – ako povedal – s celou rodinou udržiavajú priateľské vzťahy a často spolu hovoria o umení, politike a histórii.
„Veľa sa toho jeden od druhého učíme a veľa sa spolu smejeme. A ak by sme sa spýtali, čo ešte nás spája, už to tu raz zaznelo: tanec,“ ukončil svoj milý príhovor srdečným tónom Iván Nagy.
„Do múzea sa vraciam skoro ako domov, keďže za sebou tu mám už veľký počet výstav... Za čo som najviac vďačná, je to, že vždy je o mňa záujem. Lebo bez toho by neveľmi malo zmysel chytiť do ruky farby a štetec,“ povedala dojatá Mária Szakáll, ktorá poďakovala múzeu za príležitosť a priateľom i príbuzným za podporu.
Slová vďaky adresovala aj svojej rodine, predovšetkým manželovi, ktorý je už viac ako 50 rokov jej tanečným partnerom v živote:
„Možno už teraz po toľkých rokoch samby môžeme prejsť na tango – ako povedal jeden z našich učiteľov tanca: tango sa dá naučiť, ale aby ho človek skutočne dokázal zatancovať, na to treba dozrieť. Snáď som už dozrela...,“ zazneli záverečné myšlienky vystavujúcej umelkyne.
Pôsobivú, farbami hýriacu vernisáž hudobne orámovalo aj tentoraz duo Štefana Bertóka a Andrása Kotiersa, ktorí na krídlach hudby pozdvihli atmosféru výstavy do čarovného sveta za dúhou.
Ďalšie fotografie z vernisáže si môžete pozrieť v našej fotogalérii.
Text a foto: Vince Rózsár
Toto ste už čítali?
Reštaurovanie dvoch hodnotných citár bolo ukončené
V roku 2024 získalo Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej...
