Za poklesom cien nie je iba dobrá úroda, na ktorú nadväzuje aj tohtoročná žatva. Lacnejšie vyjdú nákupy v obchodoch aj pre zrušenie kvót na mlieko, pre ruské embargo na potraviny z Európskej únie či vďaka zníženej, 10-percentnej sadzbe na vybrané základné potraviny.
Kým spotrebiteľom vývoj cien šetrí výdavky, ich producentom klesajú príjmy a s výnimkou obilnín uvoľňujú priestor zahraničnej produkcii.
Nižšie ceny potravín nie sú výsledkom zlepšujúceho sa hospodárenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ale situácie, ktorá sa utvorila na medzinárodných trhoch. Fakt, že v prvom polroku slovenskí spotrebitelia nakupovali napríklad mäso, vajcia či syry spolu s mliekom zhruba o sedem percent lacnejšie ako pred rokom, je výsledkom toho, že Európa nedokáže skonzumovať ani predať na tretie trhy všetko, čo vyprodukuje. Potraviny s rôznou mierou podpôr sa potom rozlievajú z jednej krajiny do druhej.
Z tejto situácie ťažia predovšetkým obchodníci, ktorí si môžu vyberať lacnejších dodávateľov a ponúkať celý rad potravín v akciách. Napríklad niektoré partie bravčového mäsa predávajú v opakujúcich sa akciách za atraktívne ceny, keď povedzme pliecko stojí 2,80 eura za kilogram.
„Predpokladáme, že aj v druhom polroku 2016 zostanú ceny potravín na relatívne nízkych úrovniach,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCreditBank. Podľa Koršňáka nie je dôvod na nijaký masívny rast cien. Drahšie však už je a aj v jeseni bude ovocie, ktorého úrodu zdecimovali jarné mrazy. Svedčia o tom, ako to potvrdil redakčný prieskum, aktuálne ceny napríklad broskýň, ktoré sa predávajú v sadoch od 0,80 do 1,20 eura a v reťazcoch po 1,50 eura za kilogram.
Kým pohľad na cenovky potravín spotrebiteľov teší, opak vyvoláva skúmanie pôvodu nakupovaného tovaru. Ľuďom, ktorí chcú cielene nakúpiť slovenské potraviny, sa to nepodarí, pretože jednoducho chýba ponuka, a to aj pri základných produktoch. Domáca produkcia bravčového mäsa klesla pod 40 percent, pričom značná časť jatočných ošípaných sa vyváža do zahraničia.
„Na Slovensku sú už roky pozatvárané bitúnky, pretože mäsokombinátom sa oplatí dovážať polovice ošípaných alebo mrazené mäso do výrobkov z prebytkových zahraničných trhov,“ hovorí Rastislav Slocík, ktorý vedie jedno z posledných veľkých družstiev, čo chová ošípané. Celú produkciu vyváža do Maďarska, pretože na Slovensku nedokáže uzavrieť ročný kontrakt.
Slovenské poľnohospodárstvo musí reštrukturalizovať svoju výrobu, zaznelo na dvoch vládnych žatevných výjazdoch. Krajina nevie, čo s nadprodukciou obilia, keď sa na export ponúka okolo 1,5 milióna ton obilia. Lenže obilie, najmä kŕmne, má nízku cenu. Lepšie by ho bolo doma premeniť na bravčové a hydinové mäso. Pri absencii bitúnkov, stabilných zmluvných vzťahov medzi chovateľmi a mäsiarmi sa však do chovu ošípaných nikomu z poľnohospodárov nechce.
Naozaj je najvyšší čas konať. Minuloročné záporné saldo v obchode s agrokomoditami vo výške 1,1 miliardy eur hovorí jasnou rečou o tom, ako hriešne nevyužívame potenciál krajiny, územie ktorej dokáže uživiť o jeden milión ľudí viac, ako je súčasný počet obyvateľov.
Zdroj: pravda.sk
