Rast cien energií ohrozuje chod škôl a prezenčné vyučovanie, treba konečne konať

Pomoc s platením účtov za energie

Upozorňujú, že zabezpečenie práva na vzdelanie je úlohou štátu a ten by nemal v tomto smere zlyhávať a prenášať zodpovednosť na rodičov a samosprávy, ani zneisťovať deti a mládež úvahami o dištančnom vzdelávaní.

Zastávajú názor, že je potrebné stanoviť si priority vo financovaní, medzi ktorými by mali byť aj školy. Pozornosť by však podľa nich mala byť venovaná aj mimoškolským klubom detí či športovým zariadeniam, ktoré tiež môžu potrebovať pomoc s cenami energií.

Pripomenuli tiež, že ešte nedávno vládna koalícia schvaľovala legislatívu pre túto oblasť v skrátenom legislatívnom konaní. Posun takzvaného krúžkovného považujú za priestor na prijatie efektívnych opatrení pre súčasný systém mimoškolských aktivít, ak to bude potrebné. V spoločnej tlačovej správe to uvádzajú iniciatíva Dajme deťom hlas a občianske združenia Rodičia.sk a IPčko.

Matovič ignoruje žiadosti

Iniciatíva a občianske združenia uvádzajú, že rezort školstva opakovane žiadal ministerstvo financií o prostriedky na pokrytie zvyšujúcich sa cien energií.

Rovnako aj Únia miest Slovenska žiada z dôvodu rastúcich cien energií od vlády kompenzáciu pre základné školy. Ministerstvo financií tvrdí, že príde s komplexným balíkom opatrení, ktorý by mal pomôcť všetkým zložkám spoločnosti.

„Tento balík musí priniesť jednoznačné záruky, že školy sa nebudú zatvárať a prechádzať na dištančné vyučovanie. Obmedzovanie práva na plnohodnotné prezenčné vyučovanie nesmie byť ani len predmetom úvah ako šetriť verejné výdavky. Je zlyhaním štátu, ak štvrtý školský rok uvádza deti a rodičov do neistoty, že nedokáže zabezpečiť jednu zo svojich základných úloh, akou je plnohodnotná prezenčná výučba,“ povedala Andrea Settey Hajdúchová z Iniciatívy Dajme deťom hlas.

Zatváranie škôl

Dodala, že dosiaľ nepoznajú ani rozsah dôsledkov zatvárania škôl počas pandémie. Matej Stuška z občianskeho združenia Rodičia.sk sa vyjadril, že zatváranie škôl sa nesmie zopakovať.

„Zavreté školy a prechod na vzdelávanie na diaľku nie je len o znížení kvality vzdelávania, ale aj o tlaku na fyzické a duševné zdravie detí, o ďalšom znevýhodňovaní mladistvých zo sociálne slabších komunít, ale aj o úplnom narušení chodu domácností, keď rodičia nemôžu ani plnohodnotne pracovať,” pripomenul Stuška.

Iniciatívy tiež uvádzajú, že zvažovanie ďalšieho dištančného vzdelávania indikuje nezáujem o dôsledky, ktoré mala izolácia a zatvorené školy a športové zariadenia na fyzické i duševné zdravie detí.

Zhoršenie fyzického zdravia podľa nich naznačujú štatistiky zdravotných poisťovní, ktoré zaevidovali pribúdanie detí s obezitou, poruchami zraku, zvýšeným cholesterolom i krvným tlakom a s chybným držaním tela.

V prípade duševného zdravia sa odvolávajú na štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií, podľa ktorých medziročne vzrástol počet pokusov o samovraždu, a to vo všetkých vekových kategóriách, no najviac medzi mladými vo veku 15 až 19 rokov.

Duševné zdravie školákov

Vo vekovej skupine do 14 rokov vzrástol počet pokusov o samovraždu dvojnásobne. „Energetická kríza sa môže bezprostredne dotknúť rodinných životov žiakov a študentov, preto bytostne potrebujú zažiť pocit istoty a bezpečia, ktorý im ponúka práve školské prostredie a vzdelávanie v štandardných podmienkach,“ povedal riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro.

Výskumy z čias pandémie podľa neho jasne poukazujú na fakt, že dopady na duševné zdravie mladých ľudí boli najväčšie zo všetkých vekových kategórii a zo sekundárnymi následkami sa vyrovnávajú doteraz.

„Je našou spoločenskou povinnosťou pomôcť žiakom a študentom vyrovnať sa s následkami pandémie, vojny a spoločenskej nestability, ochrániť ich, zabezpečiť im fungujúci podporný systém a v žiadnom prípade ich nevystavovať ďalším ohrozeniam a neistote, ktoré ovplyvnia školský rok a ich ďalší vývin, rozvoj a budúcnosť,“ dodal Madro.

(NZS/Felvidék.ma/Webnoviny)