Reklamácia darčekov nemusí byť problém, stačí si dať pozor na pár vecí

Ako totiž hovorí aj Helena Mezenská zo Združenia na ochranu práv spotrebiteľov Ombudspot, v povianočnom a novoročnom období rastie počet podnetov, reklamácií a sťažností, ktoré sú spojené so žiadosťou o vrátenie nechcených a nevhodných darčekov.

Všetko začína nákupom

O tom, na čo má spotrebiteľ právo, sa rozhoduje už pri nákupe. Zákazníci si totiž často pletú reklamáciu výrobku s možnosťou jeho vrátenia bez udania dôvodu.

Tá je možná iba v prípade, ak k jeho zakúpeniu došlo prostredníctvom zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Najbežnejším príkladom je nákup tovaru cez internet či telenákup.

V takom prípade má spotrebiteľ 14 dní na to, aby mohol tovar vrátiť. Uplatňuje si tak právo na odstúpenie od zmluvy, pri ktorom nemusí uvádzať dôvod svojej nespokojnosti.

Je nutné si však zapamätať, že spomínaná štrnásťdňová lehota začína plynúť dňom, v ktorom zákazník tovar od predajcu reálne prevzal.

Obchodné podmienky sú základ

Je potrebné sa informovať o tom, akú formu vyhlásenia o odstúpení od zmluvy predajca požaduje. Niektorí obchodníci  toto právo uplatňujú automaticky a vrátený tovar prevezmú.

Iní sa držia zákonom stanovenej písomnej formy odstúpenia a požadujú, aby im bolo vyhlásenie zaslané mailom alebo majú na stránke pre tieto prípady pripravený formulár. Preto je nutné skontrolovať obchodné podmienky predajcu.

Zákazník potom obdrží všetky platby, ktoré predajcovi uhradil, a to do štrnástich dní odo dňa, v ktorom obchodník obdržal jeho odstúpenie od zmluvy.

Vzniká mu však povinnosť tovar predávajúcemu vrátiť. Na to má rovnako 14 dní, ktoré mu začínajú plynúť po tom, čo predajcovi oznámil, že od zmluvy odstupuje.

Kamenné obchody fungujú inak

Darčeky zakúpené v kamennej predajni sa tak ľahko nevracajú. „Žiadny právny predpis nepriznáva spotrebiteľovi nárok na bezdôvodné vrátenie tovaru, zakúpeného v tzv. kamennom obchode (prevádzkarni),“ uvádza sa na stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI).

Spotrebiteľ tak s takouto požiadavkou neuspeje ani na súde. Predajca však môže takúto možnosť zákazníkovi poskytnúť bez toho, aby zákon porušoval.

Takáto služba je však z jeho strany nadštandard a je dobré, aby sa k nej zaviazal písomne, napríklad v záručnom liste.

Možnosť reklamovať tovar

Ak však kamenný obchod takúto možnosť neponúka, ostáva zákazníkovi len reklamácia. K výmene tovaru alebo vráteniu peňazí tak dôjde iba vtedy, ak sa tovar nedá opraviť.

Hovorkyňa SOI Danuša Krkošová preto spotrebiteľom radí, aby si vždy vyžiadali a odložili doklad o zakúpení tovaru alebo záručný list. Pred nákupom drahšieho spotrebiča je tiež vhodné informovať sa u predajcu o procese reklamácie a zistiť, aký zákaznícky servis ponúka.

Aj tu platí, že niektoré firmy, s cieľom získať zákazníka, ponúkajú predlženie záručnej lehoty alebo doplnkové služby, ktoré proces reklamácie uľahčujú.

Prevencie je stále málo

Komplikácie do celého procesu môže priniesť neoverenie si pravdivosti a úplnosti informácií o tovare, službách či samotnom predajcovi.

„I keď spotrebiteľské vedomie rastie, pripravenosť a predvídavosť spotrebiteľov proti stále vycibrenejším obchodným praktikám predajcov výrazne zaostáva,“ informovala Mezenská.

Proti manipulácii či časovému tlaku neochráni spotrebiteľov ani vysokoškolské vzdelanie či skúsenosti v iných oblastiach. Združenie dodáva, že opakujúcou sa chybou je vyhľadávanie pomoci až po tom, čo problém vznikne.

O prevenciu majú obvykle záujem iba tí klienti, ktorí už s reklamačnými spormi majú svoje skúsenosti. A to aj napriek tomu, že je väčšinou lacnejšia.

(webnoviny.sk/Felvidék.ma)