
Simen, hogy jellemeznéd magad futballistaként?
„Olyan játékos vagyok, aki szívesen támad, a szélső védő pozíciójából támogatja a támadójátékot és igyekszik minőségi beadásokat küldeni az ellenfél tizenhatosába. Ugyanakkor megbízható csapattárs is szeretnék lenni, jól akarok kommunikálni a körülöttem levő labdarúgókkal és labdabirtokláskor higgadtnak maradni.”
És milyen Simen Juklerød a pályán kívül?
„Sokban hasonló, nyugodtnak és megbízhatónak tartom magam. Úgy gondolom, az emberek olyannak szeretnek, amilyen vagyok. Saját magamat adom és nekem ez a legfontosabb.”
A futball már a gyerekkorodtól az életed szerves része. Mi szórakoztat még mindig benne?
„Lényegében ugyanaz. Ez egy szórakozás! Amíg élvezem a labdarúgást, addig játszani akarok. A világon bármi más elé helyezem. Hálás vagyok, hogy olyan munkát végezhetek, ami ennyire feltölt.”

A DAC-hoz való júniusi érkezésedkor azt mondtad, hogy a klub által felvázolt projekt már az első beszélgetések során is érdekes volt számodra. Bajnoki, kupa- és nemzetközi európai mérkőzéseken is viselted már a DAC mezét. Teljesültek az elvárásaid, esetleg valami meg is lepett?
„Egyelőre minden nagyon jó. Főleg, ha sorozatban nyerjük a meccseket, semmire sem lehet panaszom. Vezetjük a bajnokságot és tetszik, amit itt találtam. Talán a leginkább a csapat sikeréhsége lepett meg. Mindegyik győzelem után lényegében azonnal az edzőterembe vonulunk és folytatjuk a munkát. Az edzéseken semmit sem csalunk el, minden nap százszázalékos erőbedobással dolgozunk. Éppen az a hozzáállás tetszik nagyon.”
Hogyan szoktad meg az új környezetet, a csapattársakat és a szlovákiai életet? Miben különbözik Norvégiától vagy Belgiumtól, ahol a legutóbb futballoztál?
„Egy másik országba való költözés mindig kicsit eltérő. Ezt megelőzően még sohasem éltem Szlovákiában, így a helyi mentalitás és a kultúra picit más, mint például Belgiumban. Az emberek talán keményebbek, de ezt jó értelemben mondom. Nagyon elégedett vagyok itt és eddig semmilyen olyan negatívummal sem találkoztam, amit megemlíthetnék.”
Te lettél a DAC történelmének az első norvég futballistája. Erre érdekességként vagy inkább felelősségként tekintesz? És a DAC-ra ezáltal Norvégiában is felfigyeltek?
„Nem élem meg nyomásként. Mindenekelőtt megvan a saját értékrendem, amit igyekszem betartani. Fontos, hogy mindig a lehető legtöbbet nyújtsuk és majd meglátjuk, ez mire lesz elég. A DAC Norvégiában mindenképpen picit ismeretlen csapat. Amikor bejelentettem, hogy Szlovákiába igazolok, több barátom is megkérdezte: „Szlovákia? Miért?” (nevet) Úgy gondolom azonban, hogy a szlovák bajnokság alulértékelt. Sok minőségi csapat és játékos szerepel a Niké Ligában. Bízom benne, hogy továbbra is folyamatosan javulni fogunk és hogy jövőre még többet érünk el az európai kupaporondon, mint a mostani szezonban.”

A DAC-hoz való érkezésed után modern szélső védőként jellemezted magad, aki szívesen kapcsolódik be a támadásokba. Mennyire sikerül ezt teljesítened a DAC-nál?
„A támadásépítések során többnyire három védővel játszunk, az edző pedig azt szeretné, hogy a bal oldali szélső hátvéd inkább a pálya közepe felé helyezkedjen. Ezért nincs annyi lehetőségem támadni, mint a múltban. Ez azonban egy kiváló feladat a bal lábam számára is. Például Ramadanhoz passzolhatok, aki aztán már képes kigondolni a saját dolgait. Kicsit eltérő a játékstílus, de ehhez kell hozzáigazodnom és a maximumot nyújtani.”
Immár három versenysorozatban is pályára léptél a DAC színeiben. Hogyan értékeled az eddigi teljesítményedet és a pályán mutatott játékodat?
„A kezdet nagyon jó volt, néhány gólpasszt is sikerült kiosztanom az európai kupaszíntéren. Aztán sajnos megsérült a combközelítő izmom, ami kicsit visszavetett. Most már fokozatosan egyre jobban érzem magam és több játéklehetőséget kapok, aminek örülök. Folytatnom kell a munkát. Egyelőre még nem vagyok mindennel elégedett, de remélhetőleg a szezon végén az leszek.”
A védelem bal szélén erős a konkurencia. Hogyan tekintesz erre?
„Szerintem minden poszton erős a konkurencia. Szinte mindenhol két játékosunk van és mindenkinek keményen kell dolgoznia. Ha nem teszed, a vezetőedző lecserél. Ez így van jól. Megemlíthetem Csóka Bálintot, aki a védelem mindkét szélén képes futballozni. Sajnos Modesto az utóbbi időben sérülésekkel küszködik, ami neki és nekünk is kár. A konkurenciának erősnek kell lennie.”

A sportigazgató az érkezésed után azt is kiemelte veled kapcsolatban, hogy több poszton bevethető labdarúgó vagy. El tudnád képzelni, hogy más pozíciókban is futballozz?
„Kassán például a mérkőzés végén balszélsőként léptem pályára, hogy kicsit besegítsek Csókának. Az ehhez hasonló szituációkban magasabb pozícióban is a gárda segítségére lehetek. Képes vagyok támadóbb szellemben is játszani, labdával és anélkül, de jelenleg az a legfontosabb számomra, hogy a saját posztomon maradjak.”
32 évesen rengeteg tapasztalatot hoztál Dunaszerdahelyre. Igyekszel ezeket a fiatalabb csapattársaidnak is átadni?
„Mindenkivel elbeszélgetek, nemcsak a fiatalabb játékosokkal. Viszont nem vagyok az a fajta, aki a pályán vagy azon kívül sokat beszélne. Inkább azokkal a labdarúgókkal kommunikálok, akik körülöttem vannak, igyekszem kisebb tanácsokkal vagy figyelmeztetésekkel segíteni őket. Ilyen például Bationo vagy Ramadan. Bízom benne, hogy így is a segítségükre lehetek.”
Vasárnap jön a Komárom elleni régióderbi. Augusztusban 3:0-s győzelmet arattuk idegenben a lilák ellen. Mit vársz a hétvégi összecsapástól?
„Nehéz mérkőzésre számítok. Szerintem minden egyes soron következő találkozó egyre keményebb lesz. Még mindig veretlenek vagyunk, az ellenfelek pedig elsőként akarnak legyőzni minket. Ezért javulnunk kell a labdás és a labda nélküli játékban is, mindenekelőtt a letámadásban. Éppen ezen fogunk most dolgozni. Ha alázatosak maradunk és továbbra is keményen dolgozunk, hiszem, hogy ezt a mérkőzést is megnyerhetjük.”

Tizennégy forduló után a DAC áll a tabella élén. Volt már valaha részed hasonló idénykezdetben?
„Tizennégy meccs után biztosan nem. A múltban minőségi csapatoknál fordultam meg, amelyek gyakran győzedelmeskedtek, de első alkalommal vagyok ilyen hosszú ideig éllovas. Ez egy nagyon kellemes érzés és örülök, hogy az itteni csapat tagja lehetek.”
Mi lehet a DAC célja a mostani szezonban?
„Egyelőre még nem akarunk erről beszélni. Túl korai. Saját magunkra kell összpontosítanunk és a mindennapi munkára. Sosem tudhatjuk, mi fog történni. Megeshet, hogy a Slovan egyszeriben megnyer zsinórban több meccset és az előnyünk gyorsan megfogyatkozik. Azért alázatosnak kell maradnunk, nap mint nap dolgoznunk és a pályán saját magunk legjobb verzióját adni.”
Végezetül mit üzennél a DAC szurkolóinak?
„Úgy gondolom, remekül támogatnak minket, idegenben is. Akár repülőgéppel is elutaznak utánunk, mindig, mindenhol ottvannak. Nem panaszkodhatunk a támogatásukra, az egész szezon során kiválóan buzdítanak minket. Ráadásul a stadion modernizációja után hosszú ideig nem játszottunk otthon és a legutóbbi összecsapásunkra sok ember látogatott ki, ami nagyon kellemes érzés volt. Ha folytatjuk a győzelmi sorozatunkat, remélhetőleg még többen lesznek a lelátókon. A támogatásuk mindig segít.”
Simen, ako by si charakterizoval sám seba ako futbalistu?
„Rád útočím, podporujem ofenzívu a z pozície krajného obrancu sa snažím posielať kvalitné centre. Zároveň chcem byť spoľahlivým spoluhráčom, dobre komunikovať s hráčmi okolo seba a zachovať pokoj na lopte.“
A aký je Simen Juklerod mimo ihriska?
„V mnohom podobný. Som pokojný a spoľahlivý človek. Myslím si, že ma ľudia majú radi takého, aký som. Som sám sebou a to je pre mňa najdôležitejšie.“
Futbal ťa sprevádza už od detstva. Čo ťa na ňom stále baví?
„Vlastne stále to isté. Je to zábava! Kým ma bude futbal baviť, budem ho chcieť hrať. Uprednostňujem ho pred čímkoľvek iným na svete. Som vďačný za to, že môžem robiť prácu, ktorá ma takto napĺňa.“

V júni si pri príchode do DAC-u hovoril, že ťa klubový projekt zaujal už počas prvých rozhovorov. Máš za sebou ligové, pohárové aj európske zápasy v našich farbách. Naplnili sa tvoje očakávania, prípadne ťa prekvapilo niečo?
„Všetko je zatiaľ veľmi dobré. Najmä teraz, keď v rade vyhrávame zápasy, nemôžem sa na nič sťažovať. Sme na čele ligy a páči sa mi, čo som tu našiel. Asi najviac ma prekvapil hlad mužstva. Po každom víťazstve ideme prakticky okamžite do posilňovne a pokračujeme v práci. Na tréningoch si nič nezľahčujeme, každý deň ideme na sto percent. Práve tento prístup sa mi veľmi páči.“
Ako si si zvykal na nové prostredie, spoluhráčov a život na Slovensku? V čom sa líši oproti Nórsku či Belgicku, kde si naposledy pôsobil?
„Presun do inej krajiny je vždy trochu otázny. Na Slovensku som predtým nikdy nežil, takže miestna mentalita a kultúra sú trochu iné ako napríklad v Belgicku. Ľudia sú možno tvrdší, ale myslím to v dobrom. Som tu veľmi spokojný a zatiaľ nemám žiadnu negatívnu skúsenosť.“
Si prvým nórskym futbalistom v histórii DAC-u. Vnímaš to ako zaujímavosť alebo skôr ako zodpovednosť? A dostáva sa DAC do povedomia aj v Nórsku?
„Nevnímam to ako tlak. Vždy mám predovšetkým vlastné štandardy, ktoré sa snažím dodržiavať. Dôležité je robiť maximum a potom uvidíme, kam nás to dovedie. DAC je v Nórsku určite trochu pod radarom. Keď som oznámil, že idem na Slovensko, viacerí kamaráti sa ma pýtali: „Slovensko? Prečo?“(smiech) Myslím si však, že slovenská liga je podceňovaná. Pôsobí v nej veľa kvalitných mužstiev aj hráčov. Verím, že sa budeme naďalej zlepšovať a že budúci rok dosiahneme v Európe ešte viac než v tejto sezóne.“

Pri svojom príchode si sa označil za moderného krajného obrancu, ktorý rád podporuje ofenzívu. Ako sa ti darí napĺňať túto predstavu v DAC?
„Pri zakladaní útokov hráme väčšinou s trojicou obrancov a tréner chce, aby krajný obranca na ľavej strane zostával viac v strede ihriska. Nemám preto toľko priestoru na útočenie ako v minulosti. Je to však veľmi dobrá úloha aj pre moju ľavú nohu. Môžem napríklad posúvať loptu Ramadanovi a on už dokáže vymyslieť svoje veci. Herný štýl je trochu odlišný, ale musím sa mu prispôsobiť a odviesť v ňom maximum.“
V drese DAC-u si už nastúpil v troch súťažiach. Ako hodnotíš svoje doterajšie výkony?
„Začiatok bol veľmi dobrý, v Európe sa mi podarilo zaznamenať aj niekoľko asistencií. Potom som si však zranil priťahovač, čo ma trochu pribrzdilo. Postupne sa to zlepšuje, cítim sa čoraz lepšie a dostávam viac priestoru na ihrisku, čo ma teší. Musím ďalej pracovať. Zatiaľ nie som spokojný so všetkým, takže dúfam, že na konci sezóny už budem môcť byť.“
Konkurencia na ľavej strane obrany je silná. Ako ju vnímaš?
„Myslím si, že konkurencia je silná na každom poste. Takmer všade máme dvoch hráčov a každý musí pracovať. Ak nepracuješ, tréner ťa vystrieda. To je správne. Máme aj Bálinta Csóku, ktorý dokáže hrať na oboch krajoch obrany. Modesta, žiaľ, v poslednom období často trápia zranenia, čo je škoda pre neho aj pre nás. Konkurencia však musí byť silná.“

Športový riaditeľ pri tvojom príchode vyzdvihol aj tvoju univerzálnosť. Dokážeš si predstaviť, že by si nastupoval aj na iných pozíciách?
„V Košiciach som napríklad v závere zápasu nastúpil na pozícii ľavého krídelníka, aby som trochu pomohol Csókovi. V takých situáciách môžem mužstvu pomôcť aj vyššie na ihrisku. Viem hrať aj ofenzívnejšie, s loptou aj bez nej, ale momentálne je pre mňa najlepšie zostať na svojom poste.“
Do Dunajskej Stredy si vo svojich 32 rokoch priniesol množstvo skúseností. Snažíš sa ich odovzdávať aj mladším spoluhráčom?
„Rozprávam sa so všetkými, nielen s mladšími hráčmi. Nie som však typ, ktorý by veľa rozprával na ihrisku či mimo neho. Skôr komunikujem s hráčmi, ktorí sú okolo mňa, a snažím sa im odovzdať menšie rady či upozornenia. Napríklad Bationovi alebo Ramadanovi. Verím, že im aj takýmto spôsobom môžem pomôcť.“
V nedeľu nás čaká regionálne derby proti Komárnu. V auguste sme na ihrisku súpera zvíťazili 3:0. Čo očakávaš od víkendového stretnutia?
„Bude to náročné. Myslím si, že každý ďalší zápas bude čoraz ťažší. Sme stále bez prehry a súperi nás chcú zdolať ako prví. Musíme sa preto zlepšovať v hre s loptou aj bez nej, predovšetkým v pressingu. Práve na tom budeme teraz pracovať. Ak zostaneme pokorní a budeme naďalej tvrdo makať, verím, že sa nám podarí vyhrať aj tento zápas.“

Po štrnástich kolách je DAC na čele ligy. Zažil si už niekedy podobný vstup do sezóny?
„Po štrnástich zápasoch určite nie. V minulosti som hrával za kvalitné mužstvá, ktoré často vyhrávali, ale prvýkrát som tak dlho na čele ligovej tabuľky. Je to veľmi príjemný pocit a som rád, že môžem byť súčasťou tohto mužstva.“
Čo môže byť cieľom DAC-u v tejto sezóne?
„Zatiaľ o tom nechceme hovoriť. Je ešte veľmi skoro. Musíme sa sústrediť sami na seba a na každodennú prácu. Nikdy nevieš, čo sa môže stať. Slovan môže zrazu vyhrať veľa zápasov v rade a náskok sa rýchlo zníži. Musíme preto zostať pokorní, každý deň pracovať a snažiť sa byť najlepšou verziou samých seba.“
Na záver, čo by si odkázal fanúšikom DAC-u?
„Myslím si, že nás podporujú výborne, a to aj na ihriskách súperov. Cestujú za nami aj lietadlom a vždy stoja pri nás. Na ich podporu sa nemôžeme sťažovať, je skvelá počas celej sezóny. Navyše, po modernizácii štadióna sme dlhší čas nehrali doma a na poslednom zápase už prišlo veľa ľudí, čo bolo veľmi príjemné. Verím, že ak budeme pokračovať vo víťazstvách, bude ich na tribúnach stále viac. Ich podpora nám vždy pomáha.“
Nagy Krisztián / dac1904.sk
Toto ste už čítali?
Prinesie žitnoostrovské derby nový divácky rekord sezóny?
V nedeľu podvečer uvidí MOL Aréna šieste ligové zápolenie...

