Obsah vzdelávania plánujú rozdeliť na tri ucelené časti vzdelávacieho programu. Prvý cyklus by zahŕňal prvý až tretí ročník, druhý cyklus by predstavoval štvrtý až piaty ročník a posledný by združoval šiesty až deviaty ročník základných škôl.
Ako poznamenal minister, využívaním flexibilnejších plánov by si základné školy samé vedeli redukovať a posúvať jednotlivé ciele.
Priblížil, že momentálne to na školách funguje tak, že sú vypísané jednotlivé štandardy pre konkrétne ročníky, a tie sa následne kontrolujú.
Flexibilné rámcové plány budú v systéme experimentálneho overovania. Evidované tak budú ako projekt, ktorý môže ministerstvo následne vyhodnocovať.
Ako podotkol, systém vzdelávania v súčasnosti nevedia inak posunúť. „Musíme ísť na báze pilotovania a dobrovoľnosti,“ vysvetlil Gröhling. Školy si budú môcť vybrať, či vyskúšajú jeden z cyklov alebo všetky.
Zavedením cyklov by si podľa Gröhlinga učitelia vedeli na základe svojej triedy a jej vedomostnej úrovni posúvať jednotlivé veci do ďalších ročníkov. Napríklad v prípade prvého cyklu by mali žiaci na zvládnutie učiva tri roky.
„Je to náročnejšie pre učiteľov, lebo si to musia predpripraviť, musia spolupracovať s triedou, s rodičmi a s celým pedagogickým zborom,“ priblížil.
Tento spôsob však nechcú zaviesť celoplošne ale na báze dobrovoľnosti. Podľa ministra pôjde o medzikrok, medzi memorovaním a získavaním schopností pre život.
zdroj: felvidék.ma/Webnoviny.sk
Toto ste už čítali?
Skúšku dospelosti skladá tento rok viac ako 41 tisíc žiakov. Vieme, ako sa im darilo v externej časti maturitnej skúšky
Väčšina gymnazistov má za sebou už aj ústne maturitné...
