Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska (NBS), prílev priamych zahraničných investícií v roku 2020 sa ocitol v záporných hodnotách. V praxi to znamená, že zo Slovenska celkovo odišlo približne 1,7 miliardy eur.
Takýto únik kapitálu sme doteraz nezažili za posledné desaťročie. Dokonca aj počas vlád Smeru, keď sa výrazne zhoršilo podnikateľské prostredie, zahraničné firmy od nás nesťahovali toľko svojich investícií.
Ťažké covidové časy
Ministerstvo hospodárstva pripisuje útek cudzieho kapitálu zo slovenskej ekonomiky covidu.
„Rok 2020 bol prvým rokom, ktorý bol výrazne celosvetovo poznačený koronapandémiou. Podnikateľské aktivity tým boli výrazne poznačené a priame zahraničné investície nešli podľa plánu samotných investorov,“ uviedol tlačový odbor rezortu hospodárstva. Zároveň dodal, že v súčasnosti už, naopak, zaznamenávame nárast záujmu o investície tak nových, ako aj už etablovaných investorov.
S tvrdeniami ministerstva iba čiastočne súhlasí analytik spoločnosti XTB Lukáš Lipovský. Na jednej strane priznáva, že pokles priamych zahraničných investícií čiastočne súvisel aj s koronavírusom.
„Pandémia spôsobila na svetových trhoch mnoho neistoty, čo viedlo investorov k opatrnosti. Preto veľká časť podnikov odložila alebo obmedzila svoje plánované investície, pretože nielen Slovensko, ale celý svet čelili neistým časom. V týchto časoch sa ťažko niečo plánuje, čo zvyšuje pre investorov vnímanie, respektíve podstupovanie rizika,“ vysvetlil Lipovský.
K obmedzeniu investícií došlo aj v okolitých krajinách, avšak neprepadli sa do záporných hodnôt ako u nás. Nižšiu ochotu míňať kapitál zaznamenali napríklad aj v Česku, ale nedostali sa do červených čísel. Napriek poklesu pritiekli k našim západným susedom v podobe priamych zahraničných investícií 3 miliardy eur.
Dlhodobé rozhodovanie
Podľa Lipovského sa zahraničné firmy pri investovaní svojich financií z dlhodobého hľadiska rozhodujú v prvom rade na základe stability. Čiže potrebujú stabilné politické prostredie, dôveryhodné súdnictvo, vhodné podnikateľské prostredie a nízku byrokraciu.
Dôležitú rolu následne zohrávajú daňovo-odvodové zaťaženie, produktivita práce, dostupnosť pracovnej sily, dodávateľské reťazce, poloha a konkurencia.
„Ako negatívum vnímam v posledných rokoch najmä to, že sa upravovala sadzba DPH, čo zneisťuje zahraničných investorov. Nesmieme zabúdať ani na posledné kroky vlády v snahe dodatočne zdaniť Slovnaft, ktorý momentálne viac zarába na ruskej rope. Takéto návrhy vlády znižujú kredibilitu Slovenska,“ dodal Lipovský.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martin Lidaj útek kapitálu zo Slovenska odôvodnil tým, že Slovensko stráca svoju atraktivitu už dlhodobo.
„Pozvoľna strácame konkurencieschopnosť, ktorú sme ako krajina získali vďaka reformám z čias Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Pre investorov sme dnes príliš drahí, aj pre vysoké zdanenie a odvodové zaťaženie. Čiastočne to zachraňuje zručnosť Slovákov, v porovnaní s niektorými krajinami je kvalita výrobkov na vyššej úrovni,“ priblížil Lidaj.
Zlé podnikateľské prostredie
Ako ďalej dodal, podľa minuloročného prieskumu PAS mala pandémia vplyv na zahraničné investície najmä tým, že ukázala neschopnosť vlády efektívne manažovať štát.
Firmy a podnikatelia najhoršie hodnotia nestálosť podnikateľského prostredia, neustále sa meniace podmienky, nízku vzdelanosť obyvateľov či slabú vymožiteľnosť práva.
„Jednou z dôležitých oblastí je zlepšenie úrovne vzdelávania. V našich prieskumoch je práve toto kľúčovou témou. Ďalej je to potreba odbúravania administratívnych prekážok v podnikaní, zníženie odvodového zaťaženia. Štát by sa mal naučiť lepšie hospodáriť a nie neustále vyťahovať peniaze z vreciek podnikateľov,“ uzavrel Lidaj.
(NZS/Felvidék.ma/aktuality.sk)
Toto ste už čítali?
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Materskej školy na Námestí Priateľstva
Mesto Dunajská Streda vyhlasuje výberové konanie na...
