Spomienka na obete rómskeho holokaustu

V nepríjemnej horúčave si prítomní najprv pripomenuli smutné memento, kvôli ktorému sa tu zišli, a teda zavraždenie utekajúcimi vojakmi SS oddielov viac ako troch tisícov Rómov počas noci z 2. na 3. augusta 1944 v koncentračnom tábore smrti v Auschwitzi, tiež udalosti zo začiatku roka 1945 v Topoľníkoch, kedy boli hurbanovskí Rómovia postrieľaní do Malého Dunaja.

Na podujatí najprv katolícky dekan mons. Szakál László János požehnal pamätník, potom vedúci Romologického inštitútu, Ravasz József , predniesol svoj príhovor. Poukázal v ňom na to, že v centre budúceho obrazu cigánstva musí stáť fakt, aby v Európe ako partnerský národ preukázali spoločenskej väčšine svoje výsledky.

Martin Bútora, poradca prezidenta republiky, Andreja Kisku, vo svojom príhovore zdôraznil, že dodnes Rómov neprijala ani spoločnosť, ani politika.

Podľa primátora mesta, Hájosa Zoltána, je pamätný deň rómskeho holokaustu nielen spomienkou na bolestivé udalosti, ale aj upozornením. Nesmieme zabudnúť vyvražďovanie skupiny ľudí, ktorých politický režim považuje za „nepohodlných a zbytočných”. Preto je „dôležitá spomienka. Dôležité je aj to, aby sa žiaci v školách učili o hrôzach holokaustu, aby vedeli odlíšiť dobro od zla, dobrý čin od podlého, demokraciu od diktatúry, humanizmus od rasizmu. Mladých musíme naučiť demokracii, jej podmienkam, aby demokratickými prostriedkami pracovali pre spoločenstvo.”

Predseda Trnavského samosprávneho kraja, Jozef Viskupič, poukázal na to, že preto neslobodno zabudnúť na temné obdobie fašizmu, lebo ho môžeme zažiť znova – a to by nikto nechcel. Slovensko môže mať budúcnosť len ako demokratický štát, bezohľadu na národnosť tu žijúcich alebo ich farbu pleti.

Hodossy Gyula, predseda Spolku maďarských spisovateľov na Slovensku poukázal na to, že fašizmus je ako rakovinové bunky. Povedal, že rómsky holokaust sa nebol smel stať. Žiaľ, stal sa, a treba sa na to pamätať. Kvôli nám samým, našim deťom a vnúčatám, kvôli našej budúcnosti, aby sme sa poučili.

Na spomienke mal príhovor aj Vladimír Krčméry, predstaviteľ bratislavskej Vysokej školy zdravotnej a sociálnych vecí sv. Alžbety, ďalej Selam Pató,