Odborníkom sa však takáto zmena nepozdáva, keďže by podľa nich na to najviac doplatil zamestnanec. V praxi by to totiž mohlo znamenať, že mnohí ľudia by ich nemali ani kde minúť. Napríklad, nie všetci majú dobrú dostupnosť stravovacích zariadení, resp. ani sa nechcú v nich stravovať.
„Samozrejme, obchody majú s gastrolístkami zvýšené náklady, ale na druhej strane im zvyšujú tržby. Keby som to mal však zhrnúť, tak by to v prvom rade ublížilo spotrebiteľom a v druhom rade by na tom strácal aj maloobchod," doplnil analytik obchodu Ľubomír Drahovský.
Po niekoľkých dňoch však túto debatu uťal predseda vlády Igor Matovič, a to po štvrtkovom rokovaní tripartity.
„Návrhom Veroniky Remišovej, že by sa gastrolístkami dalo platiť len v reštauráciách, tak touto cestou určite nepôjdeme. Nezazlieval by som jej tento názor, lebo bol vyjadrený v dobrej viere pomôcť reštauráciám," ozrejmil Matovič.
To, že sa týmto návrhom na tripartite zaoberali, potvrdili aj odborári. Zjavne však z neho neboli príliš nadšení.
„Neexistuje tento návrh v žiadnej legislatívnej podobe, ale tak či tak sme si to chceli ujasniť na rokovaní tripartity a boli sme ubezpečení, že išlo len o momentálny nápad podpredsedníčky vlády," doplnila viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Napokon, svoj nedeľňajší výrok poopravila aj samotná Veronika Remišová. Podľa nej ho médiá zle interpretovali.
„Uvažujeme aj nad schémou, ktorá je podobná rakúskej, kde by zamestnanci alebo domácnosti dostávali nejakú poukážku, ktorú by mohli použiť len v reštauráciách. To však hovoríme nad rámec gastrolístkov," uviedla zmenený postoj Remišová.
Či to už podpredsedníčka vlády myslela tak, či onak, aj vďaka nej sa opäť rozvírala debata okolo samotnej podstaty gastrolístkov. Musíme pripomenúť, že v Programovom vyhlásení vlády sa pri stravenkách píše o ľubovôli zamestnanca.
„Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu," napísala si koalícia do vládneho programu.
Toto sa nepozdáva zamestnávateľov, ktorí to dali po tripartite aj jasne najavo.
„Keď raz v tomto štáte platí nejaká mena, tak nech platí a nedopĺňajme ju inou menou. ... Ak by sa mali gastrolístky zrušiť, tak ich zrušíme. Ak zostanú, tak to budeme trpieť. Ale nech je to jasné," vyhlásil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
„Viac ako milión zamestnancov, ktorí dostávajú príspevok vo forme stravných lístkov, si bude môcť povedať teoreticky aj viackrát za rok, že chce hotovosť alebo prípadne sa následne vrátiť späť k lístkom," pridáva sa ku kritike Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Riešením tejto byrokratickej záťaže by preto podľa nich mohla byť elektronizácia. A rovnaký názor majú aj oslovení odborníci.
„Ja by som bol skôr za to, aby gastrolístky zostali. Samozrejme, nie v papierovej forme, ktorá je nepraktická a aj drahá, ale v elektronickej forme," povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž.
„Riešením by bol systém platenia kartou, ktorú by mohli jednotlivé obchodné spoločnosti akceptovať," doplnil analytik obchodu Ľubomír Drahovský.
Podobný postoj majú aj odborári, ktorí sa taktiež elektronizácii nebránia, stravenky podľa nich však musia zostať zachované.
„Konfederácia zastáva názor, že by gastrolístky mali byť ponechané, nebránime sa tomu, aby boli v absolútnej miere elektronizované. Stále ich však považujeme za sociálny benefit pre zamestnanca," uviedla Monika Uhlerová z KOZ.
Predseda vlády si aj napriek tomu stojí za Programovým vyhlásením vlády.
„Osobne si myslím, že keď zamestnanec raz dostane na výber papier alebo peniaze, alebo peniaze na účte, tak si vyberie druhú a tretiu možnosť. Neverím, že ľudia sú na tie papieriky až tak zafixovaní. Preto aj dobrovoľnosťou sa vieme dopracovať k výsledku a nemusíme nikoho lámať cez koleno," vysvetlil Igor Matovič.
Vyzerá to teda tak, že príbeh o gastrolístkoch sa ešte ani zďaleka nekončí. Ďalšia horúca debata nás zrejme čaká, keď sa tento návrh pretaví do návrhu zákona.
ma7.sk
