„Milí študenti súkromného gymnázia, vážení rodičia a kolegovia!
Pred štyrmi mesiacmi sme sa mimoriadnym spôsobom, krátkym filmom lúčili s končiacimi študentmi, ktorí napokon ukončili svoje stredoškolské štúdium bez maturitnej skúšky. Ostatným sa, žiaľ, neušlo ani takéto ukončenie školského roka, lebo pandémia koronavírusu prepísala a prelomila všetky tradície.
Od polovice marca sme sa mohli stretávať iba mimo tried, v rámci digitálneho dištančného vzdelávania. Vďaka nemu odovzdávanie znalostí a informácií síce znamenalo určité čiastkové riešenie, ale bez osobných kontaktov všetko bolo iné, ako je vo vzdelávacej inštitúcii zvykom. Aj keď viem, že kamarátstva pandémia neprerušila, verím, že ani v súvislosti s uvoľnením vzťahov učiteľ-žiak neutrpeli také hodnoty ako vzor, výchova a pozitívne videnie sveta.
Polrok bez blízkosti spolužiakov, učiteľov, Annamárie a Pali báčiho veru nie je krátka doba. Musíme veriť, že znova nastane poriadok, predchádzajúci zaužívaný chod života. No a keďže sa nám nepodarilo dôstojným spôsobom sa rozlúčiť s predchádzajúcim školským rokom, tak mi dovoľte pozdraviť každého aspoň na začiatku tohto:
Pozdravujem teda v prvom rade našich prvákov, resp. ich rodičov, zároveň im ďakujem, že nám prejavili dôveru. Budeme sa snažiť splniť ich očakávania, v prvom rade odbornou prácou a ľudským prístupom.
Pozdravujem aj „starších” študentov, ktorí už v priebehu štúdia získali nejaké skúsenosti v súvislosti s prísnymi požiadavkami súkromného gymnázia, ale tu panujúca rodinná atmosféra im predsa len nedovolila zutekať. Bude úžasné znova sa s každým stretnúť!
Čakajú nás nové úlohy, novodobé výzvy, nezvyklé záväzky. Tento rok nám v septembri začína akoby nové počítanie času. Musíme dodržiavať celý rad bezpečnostných opatrení, ale môžem snáď v mene každého z nás povedať, že ešte nikdy sme tak veľmi nečakali začiatok školy… Sme si vedomí, že nič nebude jednoduché. Pritom nemôžme ani len tušiť, čo nás čaká (môže čakať) o dva-tri roky. V neistých podmienkach by sme v živote asi dvoch stoviek rodín mali predstavovať bezpečný bod. Môže sa to uskutočniť iba spoluprácou, každý k tomu musí prispieť svojou čiastkou.
Vo virtuálnom krátkom filme som sa už odvolával na jedno porekadlo, podľa ktorého: „Múdry sa tak prispôsobí okolnostiam, ako voda k tvaru nádoby, do ktorej ju nalejú”. Neexistuje totiž taká situácia, taký stav, taká myšlienka, ktorej by sa časom nedalo prispôsobiť či zvyknúť. Napriek rôznym ťažkostiam môžem každého ubezpečiť, že u nás sa aj tento rok treba učiť. Dúfajme, že to bude jediná úloha pre našich študentov.
Prosím preto rodičov, aby pomáhali, podporovali svoje deti, zabezpečili im také podmienky, aby mohli dať zadosť svojim povinnostiam.
Od našich učiteľov očakávam iba to, čo robili aj počas predchádzajúceho desaťročia. Aby stredoškolské roky študentov urobili obsažnými, a nedopustili, aby sa čo len na okamih nudili! Aby svojim študentom otvorili obzory a pomohli im vo výbere správnej cesty!
Od každého požadujem zodpovedný a odovzdaný prístup, aby sme aj za sťažených podmienok boli úspešní, a aby sme vytýčené ciele, v prvom rade formovanie budúcnosti našich žiakov, dosiahli bezo zbytku.
Prajem každému úspešný školský rok, veľa spoločných zážitkov, vytrvalosť a predovšetkým pevné zdravie!”
A. Szabó László
Toto ste už čítali?
Sedemnásť vysokých škôl sa zúčastňuje na medzinárodnom veľtrhu v americkom New Orleans
Slovenské vysoké školy sa tento rok zúčastňujú už na...
