Taras Kačaraba: Predĺžená ruka trénera

V priebehu jari sme odohrali osem súťažných stretnutí a len dvaja hráči ste odohrali všetky minúty. Vieš, kto je druhý?
„Áno, Popo (Popović).“

Po príchode do Dunajskej Stredy si hovoril, že jedným z tvojich cieľov je pravidelne hrávať. Čo hovoríš na to, že sa ti hneď podarilo prepracovať do základnej zostavy?
„Je to super, veľmi si vážim každú odohranú minútu, veď preto som prišiel do DAC-u. Zároveň chcem pomáhať mladším spoluhráčom. Veľa komunikujem s trénerom, aby som bol jeho predĺženou rukou na ihrisku aj v kabíne. Som šťastný, že som súčasťou základnej jedenástky. Vážim si to, pretože je tu veľa kvalitných futbalistov a každý z nich chce nastupovať.“

Tvoj osobný cieľ sa ti zatiaľ naplnil. Ako si spokojný s odohranými zápasmi z hľadiska výsledkov?
„Samozrejme, mohlo to byť lepšie, ale aj horšie. Prichádzal som do mužstva, ktoré bolo piate a tabuľka bola veľmi vyrovnaná. Teraz sme štvrtí a reálne bojujeme o medailové umiestnenie. Na druhé miesto máme väčšiu stratu, ale tretia priečka je na dohľad a všetko je v našich rukách. Nie v každom zápase sa podarí všetko podľa plánu, ale pracujeme na tom, aby sme boli úspešní a splnili náš cieľ. V pohári sme chceli postúpiť cez Ružomberok, celý zápas sme dominovali, vypracovali sme si šance, ale bohužiaľ sme ich nepremenili. Futbal je taký, kto dá gól, ten postúpi. Veľmi nás to mrzí, ale už sa musíme koncentrovať na najbližší zápas proti Podbrezovej, v ktorom chceme udržať body doma. Dúfam, že budeme agresívni a tímoví ako proti Žiline.“

Po rokoch v pražskej Slavii, jednom z najväčších stredoeurópskych klubov, si prišiel do menšieho mesta a klubu. Ako sa u nás cítiš a kto ti najviac pomohol zapadnúť do mužstva?
„V Dunajskej Strede sú skvelé podmienky na futbal, pre áčko aj mládež. Český jazyk mi veľmi pomohol v aklimatizácii, uľahčil mi komunikáciu so slovenskými chlapcami ako Maťo Trusa či Milan Dimun, ktorí sú dôležití v kabíne. Panuje u nás dobrá atmosféra, chalani sú super. Pred príchodom som komunikoval s trénerom a športovým riaditeľom, toto bol tiež jeden z dôvodov, prečo som prišiel do DAC-u, vedel som, že tu mám šancu naplniť svoje osobné ciele. V Liberci aj Slavii mi trvalo dlhšie zapadnúť, no tu si všetko sadlo a po prvom mesiaci som sa cítil ako doma. Každý sa mi snažil pomáhať, nielen tréneri a spoluhráči, ale aj ostatní ľudia v klube.“

Počas ôsmych jarných zápasov sme nastúpili v rôznych formáciách, hrali sme s dvomi aj tromi stopérmi. Čo ti viac vyhovuje?
„V Slavii sme spočiatku hrali s dvomi strednými obrancami, neskôr s tromi a potom opäť s dvomi. Aj v Liberci sa to striedalo, napríklad v európskych pohároch proti kvalitnejším súperom sme sa snažili vzadu zavrieť priestory. Radšej hrám na dvoch stopérov, na čo som zvyknutý od malička, ale keď nastúpime s piatimi obrancami, tiež s tým nemám problém. Veľa záleží aj od toho, s koľkými stredopoliarmi hráme, či je to rozostavenie 3-4-3, 5-3-2 alebo 3-5-2. My v obrane sa snažíme pomôcť v komunikácii s defenzívnym stredopoliarom. Ak si budeme takto navzájom pomáhať, nemali by sme mať žiadny problém.“

Cez víkend privítame Podbrezovú, s ktorou už máš osobnú skúsenosť. Aký duel očakávaš a kade vedie cesta k úspechu?
„Určite ťažký, aj Podbrezová má svoje ciele. Hrá organizovane, má dobre poskladané mužstvo s kvalitnými hráčmi a trénerom. My sa však musíme sústrediť na našu hru, potrebujeme byť agresívni. V každom zápase sa snažíme dominovať, držať loptu na kopačkách. Sú však aj prípady, keď treba hrať chytrejšie, ako napríklad v prvom polčase v Ružomberku, keď sme hrali viac bez lopty. V polčasovej prestávke sme vyhrávali, ale v druhom dejstve prišla štandardná situácia, z ktorej domáci parádne vyrovnali. Proti Podbrezovej musíme byť agresívni a hlavne tímoví. Pokiaľ budeme bojovať jeden za druhého, body určite zostanú doma.“

Vráťme sa k minulotýždňovej reprezentačnej prestávke. S akými pocitmi si sledoval zápasy Ukrajiny?
„S Igorom Kharatinom sme spolu fandili, cítili sme, že máme veľkú šancu kvalifikovať sa na európsky šampionát. Prvý zápas nebol jednoduchý, bolo cítiť nervozitu, v Bosne sa nevyhráva ľahko. Bol som v mužstve, ktoré tam v roku 2021 vyhralo 2:0, aj vtedy to bolo ťažké. Potom nasledoval „domáce” finále v Poľsku proti Islandu, kde sme začali tiež trošku ťažkopádnejšie, ale Ukrajina mala loptu viac na kopačkách, súperi bol unavení, chytali ich aj kŕče, takže bola len otázka času, kedy sa presadíme gólovo. Odohrali sme dva rôzne zápasy, no chlapci bojovali do posledného hvizdu a zvládli sme to.“

Máš v podvedomí sen ísť na Euro?
„Samozrejme, mám pred sebou cieľ vrátiť sa do reprezentácie, ale všetko záleží od mojich výkonov a dôležitá bude je úspešnosť DAC-u. Ak budeme tam, kde chceme byť, napríklad v tejto sezóne na medailovej priečke, dúfam, že si ma tréneri reprezentácie všimnú a dostanem šancu ísť na nejaký zraz, tam sa ukázať v dobrom svetle a prípadne si aj vyslúžiť pozvánku na záverečný turnaj.“

Nagy Krisztián / dac1904.sk