Tradičné veľkonočné menu

Počas týchto striedmych pôstnych dní naši predkovia konzumovali jednoduchú bezmäsitú stravu, zloženú zo zemiakov, strukovín, kyslej kapusty a sušeného ovocia. Okrem toho, že striktne dodržiavali pôst, zároveň urobili niečo aj pre svoje zdravie prečistením tráviaceho ústrojenstva, ktoré sa tak po odľahčení mohlo pripraviť na tradičné veľkonočné hodovanie.

ZO STRIEDMOSTI DO HODOVANIA

Ešte predtým, ako sa na stole znovu objavilo mäso a s ním dlho očakávaná zmena v stravovaní, sa na Zelený štvrtok tradične podávalo niečo zelené, napr. špenát. Táto listová zelenina je totiž zdrojom kyseliny listovej, vitamínov C a E, betakaroténu a ďalších dôležitých antioxidantov. No a zelená farba predsa symbolizuje štart ako na križovatke, ibaže v tomto prípade do novej etapy stravovania. Ak teda poctivo dodržiavate pôst , môžete sa za odmenu tešiť na typické veľkonočné chuťovky a dobroty.

INÝ KRAJ, INÝ MRAV

Pravda, čo región, to iné jedlo, ale všeobecne pravidelne hrá prím šunka, údené mäso, vajíčka, syry, klobásky, chren a veľkonočné koláče. Mimochodom, čerstvý chren je zdrojom vitamínov C, A skupiny B a nerastných látok. Obsahuje tiež silice so sírnymi zlúčeninami, ktoré sú „autormi“ jeho výraznej pálivej a pikantnej chuti. Vitamíny a vláknu, ktoré chren obsahuje, možno zvýšiť prípravou s postrúhaným jabĺčkom alebo mrkvou.

TRADIČNÉ DOBROTY

K tradičným pokrmom patrí aj pečená jahňacina, baranina, kozľacina či králičie mäso. Medzi sladkými dobrotami zaujímajú popredné miesto predovšetkým kysnuté koláče, záviny, pletence či mazanec, plnený tvarohom. Na sviatočnom stole by nemal chýbať ani baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašľou. Maslové krémy by sa mali nahradiť plnkami z tvarohu, maku, orechov, lekváru, hrozienkami, teda potravinami bohatými na bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, ale aj minerálne látky ako horčík, draslík, fosfor, vápnik a železo.Trávenie počas sviatočného hodovania podporí pohár kvalitného vína, aj keď na Slovensku ide skôr na „odbyt“ tvrdý alkohol, ale proti gustu žiadny dišputát.

Z JEDÁL VEĽKÉHO TÝŽDŇA

Ako sme už uviedli, na Zelený štvrtok by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý – polievka z jarných byliniek, špenát, hlávkový šalát. Kedysi sa bežne varili cestoviny a múčne jedlá, najmä opekance, rezance a šúľance. Veľký piatok je veľkým sviatkom a zároveň dňom prísneho pôstu, počas ktorého treba dať prednosť napr. rybám na rôzny spôsob.

Na Bielu sobotu sa zvyčajne pečú koláče a konzumuje napr. kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Druhým jedlom môžu byť makové alebo bryndzové opekance. V mnohých regiónoch sa ešte aj v súčasnosti pripravuje šunka, klobásky, huspenina, údené mäso, cvikla s chrenom, biele či obradové koláče.

Súčasťou slávnostného obeda veľkonočnej nedele môže byť aj plnka z údeného a hydinového pečeného mäsa, vajec, žemlí a mladých byliniek i žihľavy.

RECEPT NA VEĽKONOČNÚ PLNKU

Na prípravu veľkonočnej plnky budete potrebovať 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča. Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.

Zdroj: najmama.aktuality.sk