Back to top

Tsotne Kapanadze: Deň, ktorý všetko zmenil

Publikované: 13. február 2025 - 20:11
„V každom zápase sa budem snažiť ísť naplno a nechať na ihrisku nielen všetky sily, ale aj srdce.“ O čom sníva prvý gruzínsky futbalista DAC-u, ktorý v prvých zápasoch zanechal veľmi dobrý dojem?
Tsotne Kapanadze: Deň, ktorý všetko zmenil

V posledný januárový deň podpísal s naším klubom zmluvu platnú do leta budúceho roka, s opciou na ďalšiu sezónu. Odvtedy stihol odohrať dva zápasy. Záverečný prípravný proti Banskej Bystrici (2:0) a prvý v jarnej časti ligového ročníka proti Skalici (3:1). 23-ročný gruzínsky pravý obranca Tsotne Kapanadze v nich zanechal veľmi dobrý dojem. „Ukázali sme, že vieme hrať vo vysokej intenzite, čím budeme nepríjemný súper pre všetky tímy v lige. Mne osobne sa hralo veľmi dobre, chalani ma rýchlo prijali medzi seba, bez problémov som zapadol do kolektívu a ani herný štýl nebol pre mňa cudzí. V oboch zápasoch sme mali prevahu, kontrolovali sme priebeh a hlavne proti Skalici sme mohli pridať aj ďalšie góly. Užil som si každú minútu, rovnako aj pozápasovú oslavu s fanúšikmi. Boli perfektní, dodali nám veľa síl a verím, že spoločne dosiahneme veľké veci. Aj kvôli nim sa budem v každom stretnutí snažiť ísť naplno a nechať na ihrisku nielen všetky sily, ale aj srdce,“ sľubuje rodák z Tbilisi.

Tsotne sa narodil v hlavnom meste Gruzínska, kde začínal s futbalom a strávil aj väčšinu svojej doterajšej kariéry. „Môj o štyri roky starší brat Giorgi hrával futbal. Jedného dňa ma otec zobral na jeho tréning a tak veľmi sa mi to páčilo, že som hneď začal naháňať loptu aj ja. Giorgi musel neskôr pre zdravotné problémy s futbalom skončiť, ale naďalej mi drží palce. Rovnako, ako celá rodina. Mám ešte jedného brata, má 25 rokov a takisto hrával futbal, no veľmi skoro si to rozmyslel a súťažne sa venuje džudu,“ otvoril vráta do svojho súkromia.

Gruzínsko nepatrilo v minulosti medzi futbalové veľmoci, postup na vlaňajšie EURO však zmenil pohľad sveta na túto krajinu s necelými štyrmi miliónmi obyvateľmi ležiacom na rozhraní Európy a Ázie. „Ľudia v Gruzínsku milujú futbal, takže si viete predstaviť, čo pre nás prvá účasť na veľkom podujatí znamenala. Deň, kedy sme postúpili na majstrovstvá Európy, všetko zmenil, nikdy na to nezabudneme. Celá krajina žila s mužstvom a držala mu palce na záverečnom turnaji. Každý v Gruzínsku je hrdý na našu reprezentáciu. Verím, že ak budem tvrdo pracovať, jedného dňa si jej dres oblečiem aj ja,“ odhalil svoj najväčší sen bývalý mládežnícky reprezentant.

Nakročené k tomu má, veď v minulej sezóne (v Gruzínsku sa hrá systémom jar-jeseň) získal s tímom Iberia 1999 Tbilisi titul a ocitol sa v jedenástke roka ako najlepší pravý obranca súťaže. „Hlasovali odborníci, ľudia pracujúci vo futbale, vrátane hráčov, trénerov a novinárov. Keď som sa dozvedel, že ma zvolili do ideálnej zostavy, bol som neskutočne šťastný. Minulá sezóna bola pre mňa naozaj špeciálna, ziskom titulu a účasťou v jedenástke roka som potešil svojich najbližších a aspoň čiastočne im vrátil to, čo mi za tie roky dali,“ hovorí s vďakou.

Po životnej sezóne začal prípravu s Iberiou, no logicky mu prišlo viacero ponúk na prestup. Napokon si vybral tú z Dunajskej Stredy. „Celú kariéru som pôsobil v Gruzínsku, chcel som si preto vyskúšať lepšiu ligu a ukázať všetkým, že sa zo mňa môže stať veľký hráč. Ponuka DAC-u ma veľmi potešila, veľa sme sa rozprávali a cítil som, že tu nájdem svoju druhú rodinu. Niké ligu som poznal, hráva tu či v minulosti hrávalo viacero mojich kamarátov, ako Juri Tabatadze, Jemal Jinjolava a Levan Nonikashvili v Zlatých Moravciach, Tornike Dzotsenidze v Michalovciach či Sandro Narimanidze v Žiline. S viacerými som sa bavil pred mojím prestupom. Videl som aj veľa zápasov Slovana Bratislava, kde pôsobili Jaba Kankava a George Chakvetadze a teraz tam hrá Guram Kashia. Zabudnúť nemôžem ani na trénera Vladimíra Weissa, ktorého v Gruzínsku každý uznáva, pretože položil základy terajších úspechov. Poznám aj najlepších slovenských futbalistov, reprezentácia hrá na vysokej úrovni,“ potvrdil svoj prehľad.

Ani DAC nebol pre neho neznámou. „Videl som jeho pohárové zápasy proti Dinamu Tbilisi a Dila Gori. Viem, že DAC má peknú históriu, natočili o ňom aj film a ja som veľmi šťastný, že môžem byť súčasťou tohto klubu. Každý je ku mne milý, navyše tu máme výborné podmienky, v ktorých sa môžeme každým dňom zlepšovať,“ dodal fanúšik Barcelony a obdivovateľ Lionela Messiho a Daniho Alvesa.

dac1904.sk

Toto ste už čítali?

Cookies