Potraviny podľa Štatistického úradu SR v novembri medziročne zdraželi o 6,5 percenta. Celkovo išli ceny v tomto období na Slovensku hore o 1,9 percenta. Päťpercentný rast miezd tak stále poráža infláciu a posúva životnú úroveň hore.
Lenže príjmy sa nezvyšujú na Slovensku všetkým rovnako. Navyše kto kupuje len základné potraviny, priplatí si ešte viac. Zdražovanie potravín je totiž najmä dôsledkom mliečnej aj vajíčkovej krízy, ktoré sa prejavili nepriamo aj pri mäse či pekárskych výrobkoch. Výsledkom teraz je, že za malý nákup dvoch litrov mlieka, 10 rožkov, malého masla, 250 deka salámy, pol kila paradajok a balenia vajíčok zaplatí človek deväť eur, čo je o dve eurá viac ako pred rokom.
Z rovnakých dôvodov narástli aj ceny potravín v okolitých krajinách, aj vo vyspelých štátoch, ako je Nemecko. Tam si však ľudia pri západných platoch z rastu cien ťažkú hlavu nerobia. Na Slovensku to tiež nemusel byť taký problém, ak by krajina v posledných rokoch systematicky a viac investovala do poľnohospodárstva, podpory malých domácich producentov aj veľkých tradičných výrobcov. Pomohlo by to cenám aj kvalite.
Medziročné zdraženie potravín, k akému došlo v novembri, Slovensko nezažilo už päť rokov, upozorňuje analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. „Po niekoľkých rokoch klesajúcich alebo len veľmi mierne rastúcich cien si tak tento rok výraznejšie priplatíme aj za nákup potravín na štedrovečerný stôl,“ hovorí. Ceny takto rástli naposledy v marci 2013, dodáva.
Posledné pokrízové roky ľudia pri nákupoch profitovali z toho, že ceny stagnovali a platy rástli. Súčasné zdraženie pocit z toho, že kvalita života sa zlepšuje, zhorší, ale nákupné správanie výraznejšie nezmení. Rekordne nízko sa drží aj miera nezamestnanosti, ktorá klesla už takmer na 6 percent. S vyššími platmi a zamestnanosťou rastie aj kúpyschopnosť, čo však tiež tlačí na vyššie ceny, keďže obchodníci vedia, že ľudia si môžu dovoliť viac.
Potraviny dražejú už od začiatku tohto roka. „Pod rast cien potravín sa podpisuje hlavne vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, nedostatok masla a mliečnych výrobkov či vajec na trhu, ale aj silnejšia kúpyschopnosť obyvateľstva,“ zhrnula analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. Za výrazným rastom cien v tomto roku je podľa nej aj pokles cien potravín po minulé roky. Ešte na začiatku tohto roka sa držali ceny mlieka na minimách. Na pultoch vyšlo mlieko asi toľko, čo fľaša minerálky – aj okolo 37 centov za liter. Výkupné ceny mlieka klesli na 27,5 až 28 centov za kilogram, čo mnohých farmárov z odvetvia vyhnalo a následný nedostatok mlieka zase ceny dvihol hore.
Za rastom cien sú aj potravinové škandály. Kvôli používaniu zdraviu škodlivej látky fipronil po jej odhalení vo vajciach z holandských chovov vznikol na trhu akútny nedostatok vajec, čo viedlo k prudkému rastu cien. Na nekvalitné potraviny tak doplácame všetci. Odsledovať kvalitu sa dá najúčinnejšie pri domácich potravinách. Schválený štátny rozpočet na rok 2018 však okresal štátnu podporu opäť práve pre slovenské poľnohospodárstvo, a to na jeden milión eur. Farmári sa proti tomu bránia. Adekvátna výška štátnej pomoci je podľa nich v objeme 70 miliónov eur. Začiatkom roka chystajú zasadnutie krízového štábu.
Málo mlieka, málo vajec
Medziročne išli v novembri hore práve ceny slepačích vajec, a to takmer o dve tretiny. Pre fipronil sa v Holandsku likvidovali stovky chovov sliepok, tisíce vajec a vaječných produktov. „Keďže Holandsko patrí medzi najväčších producentov vajec v Európe, prejavuje sa to nedostatkom nosníc a nedostatkom vajec na európskom trhu,“ hovorí Dovalová.
Takmer o polovicu zdraželo aj čerstvé maslo. Za drahým maslom je nedostatok mlieka na trhu. To tlačí nahor aj ceny ďalších mliečnych výrobkov. Napríklad smotana zdražela o vyše pätinu. „Rekordne nízke výkupné ceny v predchádzajúcich rokoch prinútili mnohých významných producentov k zrušeniu chovu dojných kráv,“ hovorí Sadovská. Menej dojníc tak logicky znamenalo menej vyprodukovaného mlieka na trhu.
Približne o pätinu stúpli medziročne aj ceny ovocia. Najviac zdraželo stolové hrozno – až o tretinu a hore išli aj kivi a jablká. Za vyššími cenami hrozna a jabĺk sú aj tohtoročné májové mrazy.
Ceny stúpali aj pri mäsových výrobkoch. Najviac poskočilo oproti vlaňajšku bravčové. Vyššie ceny mäsa sa prejavili aj na mäsových výrobkoch. Dusená bravčová šunka tak vyjde o desatinu drahšie ako vlani. „Za drahšou bravčovinou stoja drahšie kŕmne zmesi či nedostatok tohto mäsa na trhu,“ hovorí Sadovská. Ošípané sú totiž veľmi citlivé, náchylné na ochorenia, a preto aj ich chov je náročný aj na financie, dodáva.
Medzimesačne ťahali ceny potravín hore hlavne dražejúce mlieko, syry a vajcia. Tiež zelenina vrátane zemiakov. Rast cien v novembri oproti októbru stlmilo zlacnenie olejov a tukov, chleba a obilnín. Medzimesačne už nerástlo napríklad ani maslo, ktoré dosiahlo vrchol cien ešte v októbri.
S cenami zamáva drahšia ropa aj energie
V budúcom roku budú infláciu podľa Dovalovej ťahať hore hlavne rastúce ceny potravín. A to až kým nedôjde ku korekcii cien masla, mliečnych výrobkov a vajec. O tom, aké budú ceny, však rozhodne hlavne budúcoročná úroda. Práve tá ukáže, čoho bude na trhu málo či priveľa.
Ceny bude ťahať aj drahšia ropa. V budúcom roku sa počíta s cenami ropy okolo 50 až 60 dolárov za barel, tento rok bola ropa na úrovni 45 až 55 dolárov. Mierne vyššie sa tak bude držať aj benzín a nafta, ktoré sa podieľajú aj na cenách potravín. A to hlavne tých, čo sa prevážajú na väčšie vzdialenosti.
V novembri zdraželi pohonné hmoty medziročne o osem percent, upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Rast cien benzínov a nafty by mal podľa neho pokračovať aj v decembri. „Do cenoviek by sa malo vo väčšej miere premietnuť novembrové zvýšenie cien ropy na svetových trhoch,“ hovorí.
Mierny rast cien naznačuje aj zvyšovanie cien energií, ktoré oznámil koncom novembra Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach. Tieto ceny platia pre domácnosti aj malé podniky. Pričom elektrina by mala ísť hore takmer o tri percentá, plyn o necelé štyri desatiny percenta a voda o jedno percento. Hore však išli aj ceny na trhoch, čiže zdražovanie sa dotkne aj väčších firiem v závislosti od toho, kedy si dohodli kontrakty na budúci rok. Drahšie energie tak pocítia nielen farmári, ale hlavne výrobcovia potravín. „V úvode roka inflácia s najväčšou pravdepodobnosťou pokorí hranicu dvoch percent,“ hovorí Koršňák.
Zdroj: spravy.pravda.sk
Toto ste už čítali?
Minister školstva odmieta politické útoky na školy a učiteľov
Minister školstva Tomáš Drucker sa dôrazne postavil proti...
Získať 10 tisíc eur na zateplenie či výmenu okien bude ešte jednoduchšie
Majitelia starších rodinných domov ohrozených...