Všetko, čo je hudba – ale skutočná láska je opera

- Kto si? Kevicky Tünde operná speváčka, učiteľka spevu, redaktorka, nebodaj herečka?

- Teraz som v prvom rade matka, to mi zaberie 90%, zvyšných 10% je moja realizácia seba samej. Zapodievam sa všeličím, čo súvisí s hudbou, som však vyštudovaná operná speváčka a učiteľka spevu, toto sú dva podstatné body môjho života, ktoré robím rada, a neprestanem robiť, kým sa len dá.

Som jednou zo zakladateliek Opera Trió, v tejto formácii chcem so svojimi kolegyňami, Kollár Katalin a Kovács Nagy Andreou, niečo trvalé tvoriť. Sme vyštudované speváčky, od obvyklého sopránu sa líšime tým, že spievame trojhlasne. Opera je tzv. niche žáner, hoci sopránové árie sú známe, počujeme ich v reklame či filme – poznajú ich aj úplní laici. My to chceme ešte spopularizovať, aj na pódiu lepšie ukážu tri pekné dámy s pekným hlasom.

- Možnosti vystúpenia sú dosť obmedzené – hoci len z časového hľadiska – mám na mysli novoročné koncerty. Je naozaj také ťažké predať operu verejnosti?

- Ťažké, hlavne u nás na Žitnom ostrove. Sú podujatia, na ktoré nás radi volajú, novoročné koncerty, operetné večery. Okrem nich je sem tam nejaký koncert, my nie sme ten typický žáner pre ľudové podujatia. Na druhej strane najradšej ideme s hudobným telesom, čo je už taká cenová kategória, ktorá organizátorom zvyšuje náklady, na druhej strane je problém aj miesto, lebo ich umiestniť nie je jednoduché, treba aj zvukára – ale radi ideme ak je možnosť.

- Ak je reč o opere: poznáme vás aj ako organizátorku. Ako vstúpilo do tvojho života to opakujúce sa podujatie majstrovský kurz opery?

- Vymyslela som ho, som pyšná, že v tomto roku bude už 5. ročník Gurgenom Ovsepianom vedený Medzinárodný majstrovský kurz opery. Považujem sa za šťastnú. Lebo na začiatku a vlastne doteraz sú mi veľkou pomocou rodičia a OZ NA´conxypan. V Dunajskej Strede je táto iniciatíva považovaná za kurióznu, na kurze sa stretávajú amatérski a profesionálni operní speváci. Pre spevákov je to intenzívna skúška, na záver predvedú pred obecenstvom to, čo sa naučili.

Na začiatku sa nám to zdal byť dobrý nápad, ešte sme nevedeli ako sa to vyvinie, ale verili sme, že budeme vedieť nájsť skupinu záujemcov. Teraz už môžeme vyhlásiť, že sa zišla jedna rodina, niektorí boli s nami každý rok a už sa vypytujú, či bude toto podujatie aj v roku 2019. Piaty ročník prinesie aj novinku: pre spevákov aj obecenstvo – aj keď zatiaľ naše plány neprezradím. Máme šťastie, lebo návštevnosť koncertov z roka na rok narastá, obecenstvo si predstavenia a vystupujúcich obľúbilo.

- Stretávame ťa nielen ako opernú speváčku, ale i v interaktívnych detských programoch...

- Mám rada spev a všetko, čo s ním súvisí. Takisto mám rada deti, rozumiem si s nimi, tak vznikol nápad interaktívnych detských programov pri príležitosti rôznych sviatkov. Tento typ programu je o tom, aby sme spolu vystupovali, spievali, tancovali, aby som nebola hviezdou ja. Viem spraviť program aj sama, ale to nie je rovnaká atmosféra. Tu sa všetko učíme spolu – tanec i spev – snažím sa voliť také piesne, ktoré majú ľahký text, ktorý sa vieme naučiť. Deti majú zážitok, cítia sa v bezpečí, nebojí sa pódia. Nesmelí, ktorí nechcú vyjsť na pódium, sú takisto včlenení – tlieskajú či robia niečo posediačky. Tento program je dobrý na rozvoj detí aj v tejto oblasti.

- Trochu mimo hudobného sveta – čím sa ešte zapodievaš?

- Ako som spomínala, rada sa venujem deťom. V rámci Vovo Land sme začali vlani na jeseň hudobnú interaktívnu výuku  slovenského jazyka. Oslovujeme matky a deti do 3 rokov. Táto skupinová aktivita funguje s veľkým úspechom od septembra, to viem preto, že tí, čo vtedy začali chodiť, chodia dodnes. Je to úspech, lebo ide o vekovú kategóriu, ktorej pozornosť  treba udržať z hodiny na hodinu. Veľa záleží na dieťati – ak sa mu páči, rado príde, ak nie, mamička ho nenúti. Spievame, recitujeme, tancujeme každú stredu dopoludnia – chodí so mnou aj moja dcéra.

- Čo považuješ za dôležité ako učiteľka?

- Otvorenosť. Mám rada, ak s deťmi viem komunikovať, keď povie, čo chce, lebo len tak vieme nájsť spoločnú reč – či ide o program, interaktívnu hodinu, hodinu hudby. Ak to smiem povedať, radšej pracujem s prvým stupňom, oni ešte nemajú zábrany ako na druhom stupni. Tam treba s nimi už veľa pracovať, nabádať ich aby sa zbavili zábran a odvážili sa predo mnou otvoriť, lebo ináč sa s nimi nedá naozaj pracovať. S úzkostným dieťaťom je to ťažšie, často nemajú odvahu ani spievať, vtedy je spev terapiou. Tieto hodiny prebiehajú trochu ináč, cieľom nie je vystupovanie, ale uvoľnenie.

- Tu sa natíska otázka – za koho sa považuješ: speváčku či učiteľku?

- V každom prípade speváčku, opernú speváčku, prípadne učiteľku spevu. Hudba je najdôležitejším prvkom môjho života, opera zas láskou.