Pri príležitosti MDŽ spevák Valaskó Ferenc otvoril výstavu populárnou skladbou, Rajkovics Péter, šéfredaktor nášho portálu zablahoželal autorovi výstavy. Poznamenal, že v dnešnej dobe, kedy vzniká množstvo fotografií, nevenujeme pozornosť ich obsahu. Preto je zaujímavé, ak ukáže svoje diela amatér, a vidíme hru svetla, akú pri iných fotkách, najmä na sociálnych sieťach, nie.
Karaffa Attila povedal, že prostredníctvom fotografií odovzdáva seba, sú o tom, čo má rád, čo sa k nemu viaže: cirkevná tematika, maďarská kultúra, história, šport a láska k prírode. Dúfa, že počnúc výstavou Bienále „33“, výstavy budú pokračovať aj naďalej.
Valaskó Ferenc blahoželal umelcovi ďalšími dvoma pesničkami, večer potom pokračoval príjemnými rozhovormi pri vínku.
(Text pokračuje za fotografiami)
Príhovor Rajkovicsa Pétera:
Vážení prítomní, milý priateľ Attila!
Dovoľte mi predovšetkým zablahoželať Attilovi k jeho narodeninám, ktoré už tradične oslavuje formou výstavy fotografií. My stojíme tu, v centre kultúry v našom meste, ku ktorému autora viaže celý jeho život. Nielen k jednému mestu, ale k mnohým obciam, miestam krajiny, ktoré zvečnil svojím fotoaparátom. Ako vravieva, dobre je spätne si pozrieť kraje, hrady, mestá, ľudí. Každá fotka je spomienka. V dnešných časoch vidieť a ukázať krásu je výzva. Zahĺbiť sa, pospomínať, napríklad aj pomocou fotiek, je príjemné.
Na Attilových fotkách sme my, s našou radosťou, smútkom, my, ktorí tu žijeme. Myslím si, že hoci sa fotografií nafotí čoraz väčšie množstvo, alebo práve preto, čoraz menej času venujeme ich obsahu. Preto, keď amatérsky fotograf vystavuje svoje diela, musíme sa zamyslieť, akou hodnotou je pre nás možnosť, ktorú nám dáva technika. Dnes máme prístroje pri sebe, vo vrecku nohavíc, naše mobily sú schopné robiť vysokokvalitné fotografie, ale menej dbáme na to, aby mali väčšiu hodnotu, než ich umiestnenie na facebooku.
Attila nás svojimi výstavami práve na to upozorňuje, veď svojimi fotkami nám predstavuje čaro okamihu. Všetci máme v rukách tú možnosť, aby sme zvečnili krásny krajinný motív, ľudí, okamih.
Spomeňme si na vetu Roberta Capu, čiže Friedmana Endreho: „Obrazy sú tu, len ich treba zvečniť. Najlepší obraz je pravda…”
Naozaj, fotografie rozprávajú príbehy ďalším generáciám, a tvoria príbehy nové, nie násilne, len im to dovolia. Máme sa od nich čo učiť.
Ďakujem za možnosť byť tu na výstave, ktorú som smel otvoriť, na výstave, ktorá nám ukazuje kus sveta, ktorý je naším domovom!
Toto ste už čítali?
Pestrá paleta diel na vernisáži výstavy MAMSzE
Vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea sa v piatok 23....
TTSK: Noc múzeí a galérií v Trnavskom kraji
Župné múzeá a galérie sa aj v tomto roku v sobotu 18....
