Nachádzate sa tu

Výstavy sa zatiaľ rodia v digitálnom priestore

Toto ste už čítali?

Publikované: 2020, apríl 16 - 17:05 | Kultúra
Nákaza zapríčinená koronavísom značne ovplyvnila náš každodenný život. Závažnosť situácie, obmedzenie pohybu zasiahlo aj kultúrne inštitúcie, veď návštevníkov v tomto období prijímať nemôžu. Ako sa pokúšajú vyhovieť výzvam? Aké možnosti nachádzajú v digitálnom priestore? Ako vidia budúcnosť z krátkodobej či dlhodobej perspektívy? Pýtali sme sa Ivana Nagya, riaditeľa Žitnoostrovského múzea.
Výstavy sa zatiaľ rodia v digitálnom priestore

Ja to vidím tak, že aj teraz sa príslovie, podľa ktorého v každom zle je aj niečo dobré, ukázalo byť pravdivé. Totiž krátke minulé obdobie nám dalo možnosť na hlbšie ponorenie sa do práce.

Predtým sme veľa plánovali, rad-radom prichádzali výstavy, vernisáže, prednášky. Vyslovene preto sme prijali nového pracovníka, aby nám bol v tomto procese nápomocný. Teraz, keď tento proces stojí, máme čas na objavovanie, na výskum.

Samozrejme, popri tom prezentujeme, že „sme, existujeme“, napríklad sme vyrobili viac ukážkových videí atď. Tieto sú užitočné aj preto, že v nich zhrnieme a ukážeme „nové vedomosti“ - znovu zhrnieme doteraz nazbierané informácie, čo sa ukázalo byť aj pre nás zaujímavé a osožné.

V takejto činnosti – aj podľa spätnej väzby – sme objavili obrovské možnosti, teraz vlastne ľudia online „prichádzajú k nám“. Keď dokonale vycítime nároky, resp. dostatočne využijeme možnosti  online sveta, môžeme dosiahnuť vysokú návštevnosť, čo v preklade pre nás znamená, že sa možno dostaneme aj do domovov tých ľudí, ktorí z takej či onakej príčiny nás ešte nenavštívili.

Aby som vyzdvihol aspoň dve veci:  mnohých zaujala zadymená kuchyňa či video predstavujúce Žitnoostrovské múzeum.

Popri spomínanom sa už začala aj  príprava pedagogického múzejného programu, pomocou ktorého chceme mladým priblížiť regionálnu kultúru a domnelý svet Žitného ostrova, pričom použijeme vlastné predmety a materiály. Našťastie, máme k tejto práci všetko potrebné, a čo je najdôležitejšie, teraz aj dostatok času, aby sme pripravili podrobný a celistvý program.

Budúcnosť múzeí totiž vidím v tesnej spolupráci so školami, pre mladých ľudí musíme pripravovať osobité záživné programy, zabezpečovať rôzne lákavé aktivity.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to, že sme sa spomalili, na istý čas vypadli z pracovného kolobehu, má aj dobré dôsledky. Istá forma prípravných prác môže byť uskutočňovaná aj pomocou online nástrojov – ba čo viac, myslím si, že po aj skončení súčasnej situácie bude aj v našej práci dostávať čoraz väčší priestor.

(na)