Zapálenie tretej sviečky na adventnom venci mesta

Slávnostné myšlienky viceprimátora László A. Szabóa:

Ctené dámy, vážení páni, milí priatelia,

Na jar minulého roku (slovami básnika) „sa všetko celé rozbilo“. Naše všedné dni len v stopách pripomínali náš predchádzajúci život. Situáciu nás všetkých charakterizovali obmedzenia a obete, strach a úzkosť. Bojovali sme s neznámou chorobou v nádeji, že napätie čoskoro povolí a my sa budeme môcť vrátiť do starých koľají.

Aj v adventnom období sme očakávali zázrak, z betlehemského príbehu sme vyzdvihovali najmä nádej vyčarenú drobným Jezuliatkom a vieru v zmenu.

Prešiel rok a dnes sú, žiaľ, hlavné správy opäť o opatreniach, o hospitalizovaných ako aj o obetiach. Ako keby sme sa nepoučili z toho, čo sa stalo, ako keby sme v skutočnosti ani nechceli tú zmenu. Teraz, keď sú ulice a obchody ešte menej hlučné, v tohtoročnom advente možno budeme môcť venovať viac pozornosti tej pravej podstate. Snáď naše čakanie tentokrát nebude také pasívne. Tentoraz možno nájdeme dômyselnejší a vytrvalejší spôsob, ako nájsť svetlo nádeje a zmeny v našich životoch. Veď na to netreba až tak veľa. Stačí, ak budeme sprostredkovateľmi lásky. Ak múdro zužitkujeme čas, ktorý nám bol daný. Ak aktívne naplníme svoje ľudské poslanie. Ak spravíme pár krokov jeden k druhému a nebudeme darební konať dobro...

Podstata biblického rozmnoženia chleba bola tiež veľmi jednoduchá: odovzdáme, čo máme, a oveľa viac dostaneme späť. Ak to dokážeme, každého z nás môže naplniť pohoda a mier.

Drobné radosti vianočných príprav určite uvoľnia napätie aj v našich telách a dušiach. Verím, že aj naša komunita sa bude môcť pozerať do budúcnosti optimistickejšie a zdravšie.

Martin Rázus svoju báseň Príď, Pane, príď... začína slovami:

Kade Ty ideš, Pane, kvitne kvieťa,
to kvieťa lásky pravej – života…
Ó, príď i k nám, my vrúcne prosíme Ťa,
nech v nás sa zjaví Tvoja dobrota!

Dámy a páni, prajem Vám milostiplné a požehnané sviatky!