Od 1. novembra tak budú musieť kompetentné inštitúcie zverejňovať podrobnejšie dáta. V štatistikách by malo byť napríklad aj to, koľko z pozitívne testovaných má symptómy ochorenia COVID-19 a koľko z nich je bezpríznakových, aká je štruktúra nakazených podľa regiónov alebo tiež miesta, kde sa nakazili.
Verejné by mali byť aj informácie, koľko lôžok v nemocniciach je voľných či to, aké sú kapacity v iných nemocniciach. Uvádzať by sa mal aj počet žiadostí o vyšetrenie na COVID-19.
Dostupné by mali byť aj počty hygienikov venujúcich sa COVIDu-19, a to na regionálnej úrovni, deliť by sa mali na existujúce kapacity a kapacity v príprave.
Rozhodovanie na základe informácií
Zdravotnícky výbor sa podľa Rašiho uzniesol aj na tom, že zverejňovať sa budú aj dáta, na základe ktorých sa budú zatvárať napríklad prevádzky.
„Teda prečo sme povedali, že to budú bary, reštaurácie, fitnescentrá či športoviská,“ vysvetlil. Je to podľa neho krok od rozhodovania na základe emócií k rozhodovaniu na základe informácií a dát.
Hygienici tieto údaje podľa poslanca už zberajú, spracováva ich na dennej báze Národné centrum zdravotníckych informácií. Ako Raši uviedol, väčšina z týchto údajov v systémoch už je, ide len o to, aby sa rýchlo zanalyzovali a dali k dispozícii vláde.
Doplnil, že údaje by mali byť dostupné pre všetkých občanov, nebudú sa totiž zverejňovať informácie, ktoré podliehajú ochrane osobných údajov. „Mali by byť hlavne rozhodovacím jazýčkom na váhach pre vládu a kompetentných odborníkov,“ uzavrel.
(Felvidék.ma/Webnoviny.sk)
