Back to top

„Život potvrdil, že ideme po dobrej ceste”

Publikované: 4. december 2018 - 13:06
Dunajskostredské Súkromné gymnázium oslávilo 10. výročie svojho vzniku. Zhovárali sme sa s jeho zakladateľom, viceprimátorom mesta, A. Szabóm Lászlóm.

– Aké interné a externé  faktory zapríčinili, že v roku 2008 prišla na svet idea založenia novej školy, gymnázia,  v Dunajskej Strede?

– Čo sa vnútorného nutkania týka, najviac ma motivovalo to, že po získaní  diplomu som najprv pracoval na vysokej škole pedagogickej v Nitre, potom v Bratislave na ministerstve školstva, neskôr krátko na komárňanskej univerzite a cítil som potrebu konečne spraviť niečo užitočné pre moje rodné mesto a jeho obyvateľov. Keďže som učiteľ, jednoznačné bolo, že túto príležitosť musím hľadať  na poli vzdelávania a keď sa táto myšlienka stretla s dopytom rodičov po strednej škole, kde je iný prístup ako je to obvyklé,  relatívne rýchlo sa vyrysoval plán. Dôraz nikdy nebol na tom, aby vznikla nová inštitúcia, či niekoho dostať do ťažkostí. Môžem povedať, že všetko bola šťastná náhoda, ale viem, že náhody neexistujú...

– Aké boli najťažšie kroky pri rozbiehaní gymnázia?

– S odstupom desiatich rokov sa už nič nezdá ťažkým. Je to vďaka tomu, že som počas šiestich rokov viedol na ministerstve národnostné oddelenie, čím som získal právne vedomosti, videl som mnoho domácich a zahraničných vzorov, ako prevádzkovať dobrú školu. Pravdaže by to nebolo bývalo stačilo, keby som nemal pomocníkov, podporovateľov, ktorí vstúpili do projektu finančne alebo svojou infraštruktúrou.

– Kto stál pri kolíske?

– Ako som už spomenul, mali sme ľudí na našej strane, ktorí od prvého momentu, od zrodu myšlienky stáli pri nás a pomohli s organizáciou, s pretavením plánov do konkrétnej formy. Z nich spomeniem predovšetkým Ing. Rácza Józsefa, ktorý videl v pláne fantáziu, Fibiho Sándora, vtedajšieho riaditeľa ZŠ Vámbéryho Ármina, ktorý nám poskytol na prechodné obdobie priestory. Okrem nich Vida Aranka, zo SOŠ na Neratovickom námestí, poskytla veľa praktických skúseností. Bez nich by sa nepodarilo položiť spoľahlivé a pevné základy. Už bolo treba "len" naverbovať dobrý učiteľský zbor. Také osoby, ktoré sa stotožnia s tézami a víziami a sú schopné zabezpečiť rodinnú atmosféru.

– Ak by ste začali dnes, čo by ste spravili inak?

– Ohliadnuc sa na začiatky, všetko bolo v poriadku. Ak by sme skúmali detaily, sem-tam sme mohli priniesť iné rozhodnutie, ale celkovo by to nič nemenilo na výsledku. Pre nás bolo vždy dôležité, aby sme latku, ktorú sme si postavili, dosiahli, aby boli žiaci a ich rodičia spokojní so svojím rozhodnutím zvoliť si našu školu, lebo dostali, čo očakávali.

(článok pokračuje pod fotografiami)

– Summa summarum, aké bolo uplynulé desaťročie?

– V histórii je desať rokov zanedbateľných, ale v živote človeka dosť. Za desať rokov sa človeku vyvinie jeho ja, osvojí si najdôležitejšie znalosti, normy potrebné pre život a zažije mnoho socializačných vplyvov. V prípade jednej školy je sa vždy čo učiť, hlavne ak chce vyhovieť požiadavkám doby. Z tohto hľadiska to bolo bohaté obdobie. A ak vidíme, koľko šikovných a múdrych mladých ľudí sme za ten čas stretli, ktorí sa stali dôležitým členmi našej spoločnosti, neskôr môžu byť vodcami, oplatilo sa pracovať. Jednoznačne to hodnotím tak, že premárnená príležitosť by bola horšia ako pár zlých rozhodnutí.

– Aké boli najvýznamnejšie okamihy v živote  gymnázia?

– Nie je toľko času a priestoru, aby som ich vymenoval. V podstate každý jeden deň, každá vyučovacia hodina, každý zážitok, výlet, sviatok, všetko, čoho sme sa zúčastnili. Už je len čerešničkou na torte, že výsledky žiakov nás z roka na rok vynášajú na vyššie priečky. Momentálne sme spomedzi gymnázií v Trnavskom kraji na prvom mieste, v celoslovenskom porovnaní sme na pätnástom.

– Jedna škola neplánuje na desať rokov... Ako vidíte budúcnosť súkromného gymnázia v našom meste, regióne?

– Pri rozbehu mi viackrát bola položená otázka: je táto škola životaschopná? Myslím si, že odpoveď je jednoznačná. Život potvrdil, že sme na správnej ceste, malými krokmi chceme postupovať ďalej. Verím, že aj budúci zákonodarcovia a úradníci zabezpečia vhodné ekonomické a spoločenské podmienky a nenarazíme na nezmyselné prekážky. Potom už závisí len na nás, aby sme odborne i ľudsky spravili všetko pre úspešnú budúcnosť dunajskostredskej a žitnoostrovskej mládeže. Verím, že si to zaslúžia...

Toto ste už čítali?

Cookies