Back to top

Zoltán Hájos: Otázka sobotňajšieho referenda

Publikované: 19. január 2023 - 10:49
V súvislosti s referendom, ktoré sa bude konať v sobotu 21. januára 2023, je veľa ľudí neistých, nerozumejú, o čo ide a aký je význam komplikovane sformulovanej otázky. Pýtali sme sa primátora Zoltána Hájosa.
Zoltán Hájos: Otázka sobotňajšieho referenda

„Ústava“ Európskej únie, ale aj ústavy jednotlivých členských krajín umožňujú vyhlásenie referenda, ak sa nazbiera dostatočný počet iniciačných podpisov, bez ohľadu na to, či sa tieto vyzbierajú v organizácii mimovládnych organizácií alebo politických strán.

Ide o tzv. prostriedok priamej demokracie, kedy občania môžu vyjadriť svoj názor na určité veci. K nástrojom nepriamej (zastupiteľskej) demokracie patria hlasovania vyhlásené v súvislosti s komunálnymi, župnými, parlamentnými, prezidentskými voľbami či v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu.

V Európe je z hľadiska využívania referend jedným z vedúcich štátov Švajčiarsko; vedenie krajiny sa opakovane pýta na názory občanov. Švajčiari hlasovanie povýšili na takú úroveň, že ľudia po dovŕšení 18 rokov s občianskym preukazom vybaveným vhodným bezpečnostným systémom sa môžu referenda zúčastniť aj zo svojich domovov.

Hneď na úvod si pre lepšie pochopenie vyjasnime, že existujú dva typy referend – mienkotvorné a rozhodujúce.

Aktuálne, sobotňajšie referendum bude mienkotvorné, keďže Ústava SR v súčasnosti neumožňuje vyhlásenie rozhodujúceho referenda - na to by bolo potrebné úplne iné právne prostredie.

K tomu všetkému by sa samozrejme mala zmeniť Ústava SR a príslušná legislatíva.

Sobotňajšie referendum teda zisťuje názor občanov, či by mali mať NR SR - jednoduchou väčšinou -, alebo samotní občania - pomocou rozhodujúceho referenda - možnosť v prípade nutnosti skrátiť mandát aktuálnej vlády vo funkcii.

Formulácia otázky referenda je ťažkopádna; autori nám pochopenie jej znenia neuľahčili. Pre mňa ako právnika je zrozumiteľná a dokážem ju vnímať v širšom kontexte, ale je sformulovaná v jazyku právnikov zaoberajúcich sa štátnym právom; pre mnohých voličov je jej interpretácia pochopiteľne problematická.

Okrem toho sa môže volič pýtať, prečo by sa mal zúčastniť referenda navrhnutého opozičnou parlamentnou stranou. Najmä v aktuálnej situácii, kedy súčasná slovenská vláda už nie je legitímna, ale dočasná vláda po tom, čo jej parlament koncom minulého roka vyslovil nedôveru.

Vyhlásenie referenda sa teda zdá byť čiastočne diskutabilné. Zároveň však považujem za dôležité podotknúť, že samotné referendum bolo vyhlásené úplne legálnym a legitímnym spôsobom a určite sa aj zrealizuje zákonným spôsobom.

Ako právnik môžem povedať, že ja sám sa v sobotu referenda zúčastním, pretože chcem využiť nástroj priamej demokracie. Zároveň si uvedomujem, koľko peňazí, koľko stoviek tisíc eur sa vynakladá na to, aby sa vo veci opýtali na názor občanov.

Myslím si ďalej, že by nebolo na školu dať do rúk občanov alebo parlamentu dobrý nástroj, ktorým možno – či už rozhodujúcim referendom alebo jednoduchým väčšinovým rozhodnutím parlamentu – rozhodnúť o vyslovení nedôvery aktuálnej, (zle) vládnucej vláde.

Referendová otázka teda hľadá odpoveď na kompetencie v budúcnosti, kedy by mohli byť predčasné parlamentné voľby – po príslušnej novele Ústavy SR - vyhlásené rozhodujúcim referendom alebo jednoduchou parlamentnou väčšinou.

Toto ste už čítali?

Cookies