Zvláštny marec

Aj keď vôbec nie som optimistom čo sa teoretizovania o politických zmenách týka, už aj to je isté zadosťučinenie, že na uliciach znova vidno ľudí, ktorí vyjadrili svoju mienku, a celé sa to nezvrhlo na politickú kampaň. Súčasne však ani nie som slepý a ako ekonóm vidím tendencie, som si načistom, že hnev a znechutenie nad násilnou smrťou dvoch mladých ľudí sám osebe nebude vedieť zmeniť zmýšľanie slovenskej spoločnosti, ktoré vzniklo po nežnej revolúcii. Pravdepodobne sa nezávisle od riešenia politickej situácie v nasledujúcich mesiacoch bude venovať viac pozornosti korupčným aktivitám, aj práca investigatívnych novinárov bude väčšmi sledovaná, ale na zmenu treba viac.   Žiaľ, vedia to aj vodcovia tejto krajiny.

Práve preto musíme uznať, že sa musí zmeniť hybná sila v nás, každý občan sa musí úprimne pozrieť do zrkadla, veď po 90. rokoch je tu znova situácia, s ktorou sa musíme popasovať spoločnými silami. Žitnoostrovčania, sledujúc udalosti slovenskej politiky, môžu mimochodom pochytiť zvláštne pocity. Náš vidiek nepatril medzi regióny, o rozvoj ktorých vlády mali mimoriadny záujem, predsa sme všetky neisté obdobia, asi kvôli blízkosti hlavného mesta, pociťovali mimoriadne citlivo.  V súvislosti s momentálnou hrozbou krízy je okrem výraznej straty dôvery v slovenskú politickú elitu, aj  otázka vplyvu nastávajúcich udalostí na náš každodenný život. Neistota totiž rovnako ovplyvňuje aj hospodárstvo, nehovoriac o tom, že kvôli podozreniam v súvislosti s dotáciami  EU sa procesy určite spomalia.

Hrdinovia z marca 1848 bojovali za svoju slobodu, my dnes môžeme bojovať hlavne za našu svetlú každodennosť. Urobili sme totiž veľký krok do tmy, pričom sme si nevšimli, že tiene nám pomaly vzali všetok slnečný jas. Je na nás ako, kedy a s akými stratami sa z nej vieme zviechať.  

Rajkovics Péter, šéfredaktor

Článok bol publikovaný v maďarskom jazyku v Dunajskostredskom hlásniku 2018/4.