Ústrednou témou spomienkového podujatia, na ktorom sa zúčastnil primátor Zoltán Hájos, ako aj viceprimátori Juraj Puha a Attila Karaffa, bolo 81. výročie likvidácie tzv. "rómskeho tábora" v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, ku ktorej došlo v noci z 2. augusta 1944. Počas jedinej noci bolo v plynových komorách zavraždených 2897 Rómov – vrátane starých ľudí, žien a detí.
Podľa odhadov historikov dosahuje počet rómskych obetí holokaustu minimálne 200-tisíc, no niektoré zdroje hovoria až o 1,5 milióne zavraždených.
Spomienkové podujatie pri pamätníku na Rybnom trhu otvorilo klavírne vystúpenie Štefana Bertóka, laureáta Ceny Ferenca Liszta a Ceny Harmónia. Následne katolícky kaplán Tamás Ollé pamätník požehnal a reformovaný pastor Zsolt Görözdi sa pri ňom pomodlil.
V mene organizátorov zhromaždených privítal Jozef Ravasz, riaditeľ Inštitúcie pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu.
Vo svojom príhovore poukázal aj na nedostatky v učebniciach dejepisu: „Z učebníc dejepisu sa môžeme dozvedieť o rómskom holokauste veľa, avšak stále nie dosť.“ Na okupovaných územiach – vrátane fašistického Slovenského štátu – boli Rómovia deportovaní do vyhladzovacích táborov alebo umučení na smrť v pracovných táboroch, mnohých chladnokrvne postrieľali.
Osobitne spomenul katolíckeho dekana Ödöna Janovicsa z Dunajskej Stredy, ktorý v roku 1945 s nasadením vlastného života zachránil Rómov zhromaždených na deportáciu.
Po pohľade do minulosti sa pozornosť obrátila na zodpovednosť prítomnosti.
Hoci Európska únia venuje značné finančné prostriedky na podporu rómskych komunít, v mnohých regiónoch na skutočné priblíženie sa k väčšinovej spoločnosti ešte stále čakajú. „Napriek im ponúkaným možnostiam úplná integrácia Rómov dodnes nefunguje. No každá minca má dve strany. Na spoločenskú zmenu je potrebná aj vnútorná vôľa rómskej komunity meniť sa – a to odhodlaním a záväzkom.“
József Ravasz upozornil na to, že spoločenská zodpovednosť zároveň vyžaduje sebareflexiu: „Nemôžeme očakávať, že nás niekto iný zmení a obnoví... Sebalútosť a očakávanie spásy zvonku nestačí, vďaka nim iba zotrváme v pozícii spoločenského nepriateľa“. Na záver jeho prejavu zaznela myšlienka zodpovednosti pre budúcnosť: „Ak v nás nedôjde k zmene z vnútorného presvedčenia, staneme sa národom odsúdeným na zánik. A nezabúdajme: budúcnosť našich detí závisí aj od našich rozhodnutí.“
Tohtoročné podujatie sa uskutočnilo pod záštitou splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška, ktorý sa tiež prihovoril zhromaždeným.
Vo svojom prejave dôstojne, no zároveň zanietene pripomenul osud rómskych obetí druhej svetovej vojny a apeloval na posilnenie kolektívnej a inštitucionálnej pamäti. Ako zdôraznil, rómska komunita by nemala hovoriť iba z pozície smútku a obete, ale musí znovuobjaviť svoju dôstojnosť a spoločenskú rolu – a tak prevziať zodpovednosť za svoju minulosť aj budúcnosť.
„Pamätať si znamená konať. Budovať takú spoločnosť, kde sa takéto hrôzy už nikdy nemôžu zopakovať,“ zdôraznil, pričom zároveň upozornil, že rómski politickí a verejní činitelia v nedávnej minulosti zlyhali pri vybudovaní potrebného inštitucionálneho systému. Kým iné menšiny (napríklad maďarská, ukrajinská, rusínska alebo židovská komunita) vytvorili múzeá, divadlá a kultúrne centrá, podobné rómske inštitúcie dodnes chýbajú. Túto skúsenosť si mimoriadne naliehavo uvedomil počas návštevy Londýna, kde si na výstave o rómskom holokauste uvedomil fakt, že na Slovensku podobné zariadenie neexistuje: „Pýtali sa ma: Má Slovensko múzeum holokaustu? A ja som so sklopenou hlavou odpovedal: Nie.“
Povedal, že jedným z jeho cieľov je pripraviť zriadenie Rómskeho inštitútu pamäti holokaustu – v duchu úcty k minulosti a zodpovednosti voči budúcim generáciám.
Na slávnosti sa slova ujal aj Verejný ochranca práv, ombudsman Robert Dobrovodský.
„To, čo sa stalo pred 71 rokmi, je pre nás všetkých mementom: nenávisť a útlak nikdy nevyriešia spoločenské problémy,“ vyjadril sa a zároveň dodal, že situácia Rómov je aj dnes poznačená vážnymi výzvami. Diskriminácia, segregácia a policajná brutalita s pádom totalitných režimov nezmizli. Správy pravidelne odhaľujú hlboko zakorenené nerovnosti: rómske deti sú predmetom segregovaného vzdelávania, ich rodiny často nemajú prístup k pitnej vode, zdravému životnému prostrediu ani základným ľudským právam.
„Mnohé rómske deti sa už v momente narodenia ocitnú v segregovanom svete – táto nevýhoda sa dedí z generácie na generáciu,” povedal.
Patrik Dubovský, výskumný pracovník Ústavu pamäti národa, vo svojom príhovore pripomenul výnimočné osobnosti rómskej komunity, ktoré sa stali vzormi v oblasti pedagogiky, športu, umenia, náboženstva a spoločenskej angažovanosti – vzormi vyznačujúcimi sa nebojácnosťou, hlásajúcimi vieru a ochotu slúžiť iným.
Ako povedal: „Nech je pre nás veľkým vzorom prvý blahoslavený Róm, Zefír Jiménez Malla.” Dubovský vo svojom prejave dodal: „Môžeme postaviť pekné pamätníky – ale tie samé o sebe nestačia. Sila príkladov posúva komunitu vpred.”
Záverečný príhovor predniesol László Gubík, predseda politickej strany Aliancia - Szövetség. Vo svojom prejave sa venoval misii, morálnej zodpovednosti a politickým úlohám maďarskej komunity na Slovensku. Svoje myšlienky vystaval okolo štyroch hlavných tém: ochrana práv, regionálny rozvoj, čestná politická kultúra a dôležitosť vytvárania aliancií. Zdôraznil, že tragédie 20. storočia – vrátane kolektívnej viny maďarskej komunity na Slovensku – sa bez vzájomného odpustenia a konfrontácie nedajú vyliečiť: „Vzájomné odpustenie si, vzájomné konfrontovanie sa a vysporiadanie sa s našimi vecami je podľa mňa najúprimnejším kľúčom k dobrému príkladu.“
Vo svojom príhovore spomenul ako príklad Jánosa Esterházyho a Zoltána Fábryho, ktorí, i keď mali odlišné svetové názory, obaja konali humánne, s morálnym záväzkom, v snahe o ochranu ľudskosti a menšín.
Program strany Aliancia - Szövetség sa okrem pilierov ochrany práv vyznačuje aj cieľmi, ktoré podľa Gubíka žiadna iná politická sila úprimne neprejavuje. Medzi ne zaradil rozvoj južných a východných regiónov, zlepšenie sociálnej situácie a vytvorenie čestnej politickej kultúry. Za najdôležitejší, strategický prvok svojho prejavu označil začlenenie maďarsky hovoriacej rómskej komunity, bez ktorého by budúcnosť maďarskej menšiny na Slovensku mohla upadnúť do vážnej demografickej a morálnej krízy.
Predseda strany Aliancia - Szövetség vidí cestu do budúcnosti v budovaní aliancií, spojenectiev: ruku treba podať nielen Rómom, ale aj ďalším menšinám – Rusínom, Moravanom. „Uzatvorme spojenectvo s rôznymi národnosťami, poučme sa z chýb 20. storočia a podajme pomocnú ruku maďarsky hovoriacej rómskej komunite aj rómskej komunite na Slovensku.“
Podľa Lászlóa Gubíka totiž maďarská menšina na Slovensku svoju dôstojnú úlohu v 21. storočí dokáže naplniť len vtedy, ak nebude bojovať len za svoje práva, ale podujme sa aj na vyššie poslanie: budovať spoločenské spojenectvá, pomáhať znevýhodneným komunitám a stáť ako morálny kompas pre celú krajinu.
Po prejavoch si prítomní uctili pamiatku obetí položením vencov pri pamätníku na Rybnom trhu, následne si mohli prezrieť výstavu fotografií zobrazujúcu hrôzy koncentračných táborov.
(nagy / preklad: et)
Toto ste už čítali?
Trnavský kraj rozvíja spoluprácu s ďalším českým krajom
Medzi slovenskými a českými regiónmi sa už dlhodobo...
