Nachádzate sa tu

Charakteristika stresu a János Selye

Toto ste už čítali?

Publikované: 2020, február 8 - 11:06 | Kultúra
Vo štvrtok v skorých večerných hodinách bola v Žitnoostrovskom múzeu otvorená výstava venovaná Jánosovi Selyemu, jeho objasneniu pojmu stres.
Charakteristika stresu a János Selye

Moderátorka podujatia Edit Tilajčík privítala prítomných, medzi nimi viceprimátora Dunajskej Stredy Attilu Karaffu, riaditeľa Žitnoostrovského múzea Ivána Nagya, ako aj Barbaru Kunicovú, reprezentantku Odboru kultúry Trnavského samosprávneho kraja. V rámci svojho uvítacieho príhovoru predstavila prítomným vedúcu muzeologičku Dr. Katalin Szabó, spolupracovníčku Múzea histórie lekárstva Semmelweis, Emesu Számadó, riaditeľku Múzea Györgya Klapku v Komárome, ako aj Imre Csütörtökyho, riaditeľa Podunajského múzea v Komárne a kurátora výstavy. 

Dr. Katalin Szabó v súvislosti s výstavou vyzdvihla, že v dnešných časoch často používame výrok, že žijeme vo vystresovanom svete. Ale zrejme málokto spája toto slovné spojenie s menom jeho objaviteľa Jánosa Selyeho, ktorý až do konca svojho života bol úzko spätý s maďarstvom, južným Slovenskom a Komárnom. Ako povedala, táto výstava má dva ciele: po prvé, aby sme ozrejmili a posilnili v mysliach ľudí spojitosť medzi pojmom stres a Jánosom Selye, a tiež oboznámiť verejnosť  s Selyeho viazaním sa na maďarstvo.  

Mladý János Selye už v Komárne začal s experimentovaním, po ukončení univerzitného štúdia sa jednoznačne zameral na výskum. Skoro opustil Európu, najprv odišiel do USA, neskôr sa usadil v Kanade, tu vytvoril najväčšiu časť svojho životného diela. Najprv sa venoval výskumu hormónov, pritom ho upútala jedna zaujímavosť: pokusné subjekty reagovali na vonkajší podnet rovnakým trojitým úkazom – toto nazval generálnym adaptačným syndrómom – v tom čase ešte slovo stres nepoužívali. Neskôr sa síce stala dôležitou aj jeho práca na poli výskumu hormónov, ale svetoznámym sa stal práve výskumom dnes už známeho fenoménu stres.

V závere svojho príhovoru – poukazujúc na pozitívny a negatívny stres – popriala prítomným: „Nebojme sa užívať si životný stres, ale nemyslime si, že by sa to niekomu bez vypätia umu mohlo podariť.“ Vyslovila poďakovanie Imre Csütörtökymu za peknú a zmysluplnú výstavu a prítomným popriala obsažnú  prehliadku plnú pohody. 

Imre Csütörtöky, riaditeľ Podunajského múzea a kurátor výstavy vo svojom otváracom príhovore povedal, že na 110. výročie Selyeho narodenia sa v roku 2017 spomínalo viacerými podujatiami. Artefakty prezentované teraz v Dunajskej Strede dorazili už na piate miesto, a ešte v tomto roku poputujú na ďalšie. Podľa jeho slov pamätná výstava pozostáva z 11 tematických celkov, počnúc krátkou historickou zastávkou, cez súhrnný prehľad života rodiny Selye, po desaťročia výskumu a výsledného spracovania témy stres, až po súhrn jeho návštev v Maďarsku a na Slovensku. Ako povedal, János Selye bol človek mimoriadnych kvalít, prísny tak voči kolegom ako aj voči sebe. Vo svojich prácach písal nie iba o svojom výskume, ale uverejňoval aj všeobecné návody platné pre výskum, čím pomáhal mladým začínajúcim vedcom. 

Počnúc šesťdesiatymi  rokmi viackrát zavítal do Maďarska, ale prednášal aj v Bratislave, vďaka čomu sa aj na Slovensku začalo s výskumom stresu. Nobelovu cenu síce nezískal, ale jeho práca bola ocenená viacerými spoločenskými a vedeckými vyznamenaniami. Kurátor pozval prítomných na prehliadku výstavy s vierou, že sa jej prostredníctvom bližšie oboznámia so životom a dielom Jánosa Selyeyho.

Otvorenie výstavy spestrila Kinga Melicher hrou na gitare.

Výstavu pod názvom Biológia vzrušenia si záujemcovia môžu pozrieť vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea do 28. marca 2020.

Text a foto: Rózsár Vince

Preklad: -esz-