Keď chceš, tak to zvládneš

Prítomných privítala moderátorka Edit Tilajčík, medzi inými viceprimátora Dunajskej Stredy Attilu Karaffu, riaditeľku Mestského kultúrneho centra Benedeka Csaplára Tímeu Takács, riaditeľku Základnej umeleckej školy v Dunajskej Strede Katalin Kollár, riaditeľa Žitnoostrovského múzea, ktorý výstave poskytol domov Ivána Nagya, predsedu Rotary Clubu DS Árpáda Domsitza, a v neposlednom rade maliara Jozefa Ďuračku,

Po osviežujúcich hudobných minútach, ktoré prítomným sprostredkovali Bazsó- Horváth Zsuzsanna a Tóth Sára, sa slova ujal Árpád Domsitz, predseda dunajskostredského Rotary klubu.

Poďakoval sa za možnosť podieľať sa na organizácii takejto významnej výstavy. Pripomenul, že jedným z hlavných cieľov Rotary je pomáhať druhým, preto je táto výstava pre nich obzvlášť dôležitá. Vyjadril presvedčenie, že aj v budúcnosti budú mať príležitosť pokračovať v pomoci, ako to robia už roky. Po krátkom príhovore poprial prítomným krásne zážitky pri prehliadke výstavy. 

Jozef Ďuračka predstavil prítomným vystavené diela a v krátkosti ich oboznámil s ich históriou. Svoje vystúpenie začal hrou, jeho slová prítomnému obecenstvu tlmočila Edit Tilajčík. 

Požiadal prítomných, aby, kým on bude počítať, zatvorili oči, a pokračoval: „Predstavte si, že už oči nikdy neotvoríte, nikdy neuvidíte svojich milovaných, ani seba v zrkadle, už nikdy nebudete vidieť západ slnka, nič, iba tmu...“.

Keď dopočítal, vysvetlil podstatu tejto hry: uvedomme si, aké krehké sú pre nás tak jednoznačné veci, v okamihu sa môže všetko zmeniť.

Keď hovoril o výstave, spomenul známu osobnosť, Petra Sagana, trojnásobného majstra sveta v cyklistike. Lebo táto výstava hovorí o tom, že meno Petra Sagana pozná každý, ale napríklad paralympika Jozefa Metelku, ktorý je päťnásobným majstrom sveta, takmer nikto. Výstava hovorí aj o jeho pocitoch, o ľútosti a spolupatričnosti, ktorú najskôr pociťoval k ľuďom s hendikepom, a ktorý sa u neho neskôr zmenil na obdiv, úctu a uznanie. Hovorí aj o tom, koľko sily nám môžu dať tí, ktorí dosiahli takéto výsledky, ako športovci na portrétoch, nakoľko to môže byť pre nás inšpiratívne. O tom, akí vieme byť nepozorní voči ľuďom žijúcim okolo nás. Hovorí aj o tom, že na vystavených portrétoch sú si všetci rovní, vôbec nevidieť, kto je zdravý a kto žije s hendikepom. 

Najdôležitejším posolstvom týchto diel je to, že keď sme vytrvalí, môžeme veľa dosiahnuť.

Poďakoval sa za pomoc, prístup Rotary Clubu DS a Žitnoostrovského múzea, za to, že sa tieto diela dostali aj k tu žijúcim občanom, resp. tým 26 športovcom, ktorí súhlasili s využitím ich fotografií. Dodal, že diela sa dajú aj zakúpiť, sumou za predané diela podporia dobročinné projekty. V súčasnosti sa už chystá séria dokumentov o týchto športovcoch, v pláne je aj vyhlásenie výtvarnej súťaže pre mladých ľudí.

Od autora diel sme sa dozvedeli okrem iného aj to, že dunajskostredská výstava je v tomto roku druhá v poradí. Po výstave v Slovenskom národnom divadle vo februári by ju boli inštalovali na Európskych majstrovstvách sluchovo postihnutých, ale žiaľ, pre pandémiu sa tieto nezrealizovali, súťaž presunuli na budúci rok.

Výstavu s názvom Paralelity, s portrétmi známych slovenských športovcov, paralympikov si vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea môžete pozrieť do 27. júna 2020.

Snímky zhotovené na vernisáži si môžete pozrieť v našej Obrazovej galérii.

Text a foto: Rózsár Vince
preklad: -esz-