Back to top

Keď sny sa menia v realitu

Publikované: 26. január 2016 - 17:12
Prípravu na jarnú časť Fortuna ligy absolvuje s A-mužstvom aj dvojica z dorastu. Kým útočníka Romana Kollára tréner Marić povolal už aj v závere jesene, pre obrancu Slavomíra Pagáča je táto situácia nová. Na začiatku zimnej zaberačky sa totiž v kabíne áčka ocitol prvý raz.
Keď sny sa menia v realitu

Ako ste sa dozvedeli a prijali, že budete trénovať s áčkom?

Roman Kollár (na zábere vľavo): „Oznámil mi to tréner devätnástky Jozef Olejník. Práve som bol v škole, keď mi zavolal, že idem trénovať s áčkom. Bol som veľmi šťastný, pretože sa mi splnil detský sen. Došiel som medzi dospelých a bol som v úžase.“ 

Slavomír Pagáč: „Tréner Olejník mi už v prvej polovici sezóny rozprával o tom, že by som mohol trénovať s A-mužstvom. Po poslednom kole mi športový riaditeľ Krisztián Németh oznámil, že môžem nastúpiť na prípravu s dospelými. Po novom roku mi následne potvrdil, že je to oficiálne. Keď povedal, že ôsmeho mám prísť na prvý tréning a prípravu začnem s fortunaligovým mužstvom, bola to pre mňa radostná správa.“

Zrejme cítite rozdiel v intenzite tréningov. Zvládate to?

RK: „Zo začiatku to bolo určite vyššie, ako s devätnástkou. Chalani sú silnejší, rýchlejší, je to tu o niečom inom. Treba sa s tým vysporiadať a ísť ďalej, makať.“

SP: „Takisto si myslím, že hlavne je to náročnejšie po fyzickej stránke. Hráči majú skúsenosti, niektorí hrávajú pätnásť rokov na profesionálnej úrovni, takže sa s  tým treba vyrovnať a makať na každom tréningu. Len tak sa dostaneme na rovnakú úroveň.“

Aké bolo prijatie v kabíne?

RK: „Bez problémov, veľmi dobre. Až som bol prekvapený, lebo nikto si z nás mladých nerobil srandu. Ja som čakal niečo úplne iné. Prijali nás veľmi dobre.“

SP: „Zo začiatku som mal obavy aj ja, lebo v šatni som okrem Rola Černáka a Maťa Slávika nikoho nepoznal, ale partia je tam fantastická. Všetci ťahajú za jeden povraz a tvoria fakt výborný kolektív, čiže super nás prijali.“

Prezraďte nám niečo o vašej doterajšej kariére, o futbalových začiatkoch, tréneroch, na ktorých najradšej spomínate.

RK: „Ja som začínal v Slovane v U12. Bol to môj prvý klub, hrával som tam odmalička. Tréner, ktorého by som vyzdvihol, bol Rostislav Prokop, ktorý ma viedol najdlhšie, vyše štyri roky. Keď som prišiel do dunajskostredskej osemnástky, aj tu ma ešte pol roka trénoval. Keď som v Slovane prestal hrávať, prešiel som sem a tu som sa od začiatku cítil veľmi dobre. Tak som tu ostal. V Dunajskej Strede nastali veľké zmeny, veci sa začali zlepšovať. Nevidel som dôvod, prečo by som sa nemal vrátiť domov. V Slovane som dostával menej a menej šancí, tak jediná voľba bola prísť sem, a bol som z toho šťastný.“

SP: „Odmalička som hrával v Dubnici, od šiestich rokov som tam vyrastal. Tam som prešiel všetkými vekovými kategóriami - od prípravky až po A mužstvo. Hrával som druhú ligu. Na všetkých trénerov spomínam v dobrom, som im vďačný. Najviac by som chcel vyzdvihnúť trénera Michala Kiačika, ktorý ma od U15-ky trénoval viac ako dva roky a moje myslenie aj prípravu na tréningy zmenil o stoosemdesiat stupňov.“

Slavo, ako sa zrodil tvoj príchod do DAC-u?

SP: „Chcel som napredovať, dostať sa na vyššiu úroveň. Dubnica hrala druhú ligu, a vypadli sme do tretej. Mal som nejaké ponuky, a keď ma oslovila Dunajská Streda, ich ponuka bola najlepšia. Sú tu výborné podmienky, takže nebolo nad čím váhať.“

Vekom ste ešte stredoškoláci, ako prebiehajú vaše štúdiá?

RK: „So školou sa mi darí vysporiadať v pohode. Učím sa doma, zvládam to. Náročnejšie je to, že kvôli dvojfázovým tréningom nechodievam na hodiny. Ale to je fajn, lebo nerád chodím do školy (smiech). So známkami nemám problémy.“

Tak teda do ktorej školy (ne)chodíš?

RK: „Do bilinguálneho Galilea School v Podunajských Biskupiciach. Som v poslednom, teda piatom ročníku a tento rok budem maturovať.“

SP: „Ja chodím do Dubnice na strednú priemyselnú školu. Mám individuálne štúdium, čiže chodím iba na skúšky. Ale dá sa to zvládať, lebo učitelia aj rodina mi pomáhajú. Tiež som v maturitnom ročníku. Zatiaľ sa to dá zvládnuť, uvidíme, ako to bude pri maturitách.“

Pred vami je teda náročná jar. Čo od nej očakávate?

RK: „Určite sa chcem zlepšovať a rád by som dostal aj nejakú šancu nastúpiť vo Fortuna Lige. To je len na mne, či sa ukážem, alebo nie. Treba napredovať, ukazovať sa v každom tréningu, podávať maximálny výkon a zlepšovať sa každým dňom.“

SP: „Želám si v prvom rade zdravie, lebo v poslednom polroku som toho mal viac ako dosť. Takisto by som chcel napredovať a čo najdlhšie zostať pri áčku. A, samozrejme, pravidelne hrávať v devätnástke, alebo ak sa podarí, aj vo vyššej kategórii.“

V Jablonci ste absolvovali nielen prvé sústredenie na úrovni áčka, ale aj prípravné stretnutie proti domácim, ktorí pravidelne hrávajú Európsku Ligu.

RK: „Bol to určite skvelý zážitok, ktorý nás posunul ďalej, pretože tam boli vyspelí chalani - napríklad náš reprezentant Greguš. To bol tiež môj splnený sen - nastúpiť proti slovenskému reprezentantovi. Bolo to o inom, lebo sú fyzicky zdatnejší, rýchlejší na lopte. Český futbal je úplne iný. Snažili sme sa, ale bolo vidno čo všetko ešte musíme zlepšiť.“

SP: „Popravde som si myslel, že ani nenastúpim, keď som bol vlastne prvýkrát s áčkom. Pred zápasom som zistil, že mám hrať celý druhý polčas, tak som bol veľmi príjemne prekvapený. Zo začiatku som bol nervózny, veď predsa len je to mužský futbal, a ešte proti výbornému českému mužstvu. Ale ako rozhodca odpískal úvod, všetko to zo mňa spadlo. Aj chalani mi pomohli, takže sa mi hralo výborne. Najskôr som hral stopéra, potom som sa presunul na ľavého obrancu. Ani s tým som nemal problém. Kde ma tréner postaví, tam sa budem snažiť zahrať čo najlepšie.“

zdroj: fcdac.sk

Toto ste už čítali?

Tagy: DAC
Cookies