Back to top

Marin Ljubičić: Dôležitý je vždy výsledok

Publikované: 12. november 2017 - 14:39
Kapitán mužstva Marin Ljubičić hodnotí doterajší priebeh sezóny.

Aký je pohľad kapitána na tabuľku, v ktorej nám po 15. kole patrí druhé miesto?

„Pekný, ale pred sebou máme ešte veľa práce a zápasov. Koniec sezóny je veľmi ďaleko, musíme ísť od zápasu k zápasu. Najbližšie hráme v Žiline a vieme, že to bude veľmi ťažký zápas. Podobne, ako každý z tých štyroch do konca jesene. Musíme byť koncentrovaní, chceme pozbierať čo najviac bodov.“

Čo bolo najpozitívnejšie v doterajších ligových a pohárových zápasoch?

„Všetko môže byť pozitívne aj negatívne, ale dôležitý je vždy výsledok. Ten ukáže, ako sme hrali. Dosiahli sme dobré výsledky, odohrali pekné zápasy, stále žijeme v pohári. Druhé miesto je pekné, ale zostať hore nebude vôbec jednoduché. Musíme spoločne pracovať, vytvoriť dobrú atmosféru na ihrisku a v šatni.“

Veľkou oporou tímu sú fanúšikovia, návštevy na našich zápasoch vysoko presahujú ligový priemer. Kedy pred Slovanom si hral naposledy pred desaťtisíc ľuďmi?

„Možno v Trnave. Keď som hral za Hajduk Split, tam chodilo tridsať až štyridsaťtisíc fanúšikov. V Ukrajine sa každé stretnutie hralo pred desať alebo pätnásťtisíc ľuďmi. Keď sme nastúpili proti Dynamu Kyjev či Šachtaru Doneck, tak tam ich bolo aj päťdesiattisíc. Vo Fortuna lige sú naši fanúšikovia najlepší, nikde inde nepanuje taká atmosféra.“

Podporu z tribún budeme potrebovať aj v Žiline, kde nastúpime bez Pačindu a Kalmára.

„V kádri je osemnásť-dvadsať hráčov a medzi nimi sú takí, ktorí čakajú na svoju šancu. Dúfam, že sa teraz ukážu.“ 

Momentálne si najstarší v mužstve, máš z toho nejaké výhody alebo výsady?

„Nie. Nemám rád, keď sa niekto pozerá na vek. Pre mňa sú všetci hráči rovnakí: či hrajú, sedia na lavičke alebo na tribúne. V tíme panuje veľmi dobrá, pozitívna atmosféra. Po tréningoch chodíme na spoločnú kávu, trávime spolu veľa času.“

Ako sa cíti vaša rodina v Dunajskej Strede?

„Výborne, páči sa nám tu všetko. Je to už moja štvrtá sezóna v DAC-e, obľúbili sme si tunajších ľudí. Dcérka chodí do škôlky, už sa vie porozprávať aj po slovensky, pozná rôzne pesničky. Pravda, maďarský jazyk je veľmi ťažký... Bol som tu aj vtedy, keď bolo všetko ešte staré a som rád, že sme teraz začali novú éru. Chcem tu ešte zažiť veľa dobrých zápasov a ukázať sa v dobrom svetle.“ 

Zdroj: fcdac.sk

Toto ste už čítali?

Cookies