Expozícia v GALLERY NOVA však hovorí niečo iné.
Ponúka fotografie s nevšedným príbehom. Sám autor sa vyznal v tom, že časy keď mu učarovala fotografia a fotil všetko čo mu prišlo „ do oka“ sú už dávno preč. Vo svojej tvorbe chce okrem obrazovej výpovede priniesť aj určité posolstvo, ktoré sa prihovorí aj divákom a prinúti ich zamyslieť sa. FOTO-obrazy Ervina Barcziho veľmi potichu odhaľujú aj určité tajomstvo. Prvoplánovo tajomstvo fotografovaného – osoby, miesta, architektúry. Ale ... ale pravda je taká, že každý ten obraz nám prezrádza niečo aj o samotnom autorovi. Veľmi citlivo sleduje dianie okolo seba, dokonca aj také, čo sa nehýbe. Vyberá, selektuje a hlavne vníma. Náš svetoznámy majster maľby svetlom, nebohý TIBOR HUSÁR, vždy tvrdil svojim žiakom, že fotiť treba najprv tým najjednoduchším fotoaparátom a na film. Žiaden drahý digitál... a množstvo drahých objektívov. Pretože treba vidieť. A Ervin Barczi nám touto nevšednou výstavou nevtieravo a potichu, ako to len on vie, našepkáva, že treba aj cítiť, vnímať. Dnes, s tými rúškami na tvárach, oveľa viac ako inokedy. Kurátorom výstavy je úspešný umelecký fotograf a zakladateľ Galantského fotoklubu, donedávna aj dlhoročný riaditeľ Vlastivedného múzea v Galante, pán Jozef Keppert. Okrem iného uviedol, že Barczi vo svojej tvorbe vyhľadáva skôr zaujímavé detaily a tie následne niekedy výtvarne dotvorí. Osobitne si u autora váži prístup prostredníctvom previzuálizácie, čiže už vopred si ešte v predstave tvorí nafotené. Expozícia ponúka poetické zátišia, krajinky, nevšednú architektúru, ale aj veľmi expresívne portréty, v ktorých obzvlášť dominuje seriál štylizovaných autoportrétov.
Hudbou slávnosť povzniesla ZUZANA BAZSÓ HORVÁTHOVÁ skladbami majstrov v hre na priečnej flaute.
V čase preventívnych opatrení sme sa tešili početnej návšteve, aj mimo okresu a kraja, dobrej atmosfére stretnutia, ktoré sa po otvorení prenieslo do osvetovej záhrady a trvalo až do neskorého večera.
jana svetlovská
Foto: žos . jAs
