Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV komentoval, že k zástancom povinného testovania patrí len zmenšujúca sa skupina respondentov, ktorí schvaľujú postup vlády pri zvládaní pandémie. Vidí dve možné vysvetlenia tohto výsledku. "Jedným je silné naviazanie testovania na osobu premiéra a jeho klesajúcu popularitu," povedal s tým, že v tom prípade je otázka o testovaní aj odpoveďou na schvaľovanie postupu premiéra.
Druhé vysvetlenie podľa Bahnu je, že povinné testovanie vnímajú ľudia ako silnejší zásah do súkromia, vyžadujúci navyše aktívnu participáciu, než obmedzenia, ktoré prichádzajú s lockdownom.
K možnosti zastaviť šírenie epidémie pomocou lockdownu sa úplne priklonilo 21,4 percenta respondentov, kým povinné testovanie má 14,8 percenta jasných zástancov. Pri započítaní menej vyhranených odpovedí, ktoré sú skôr v prospech jednej alebo druhej možnosti, je pomer zástancov lockdownu 40,7 percenta k 23,1 percenta zástancov testovania.
K povinnému testovaniu sa výrazne častejšie hlásia respondenti, ktorí schvaľujú postup vlády pri zvládaní pandémie. Medzi respondentmi, ktorí sú veľmi alebo skôr spokojní s tým, ako postupuje vláda pri zvládaní pandémie, preferuje testovanie 32,6 percenta. Naopak, medzi respondentmi nespokojnými s postupom vlády je len 18 percent zástancov povinného plošného testovania. Za testovanie sú tiež častejšie respondenti, ktorí súhlasia s tvrdením, že plošné testovanie pomohlo pri boji s epidémiou na Slovensku.
Projekt dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskum sa realizoval 10. až 14. decembra na vzorke 1000 ľudí.
tasr / felvidek.ma
