Melinda Barwanietz Bezerédy premieňa svoje vízie do tvarov a línií

„Melinda Barwanietz Bezerédy sa narodila v Maďarsku, v roku 1977 sa presťahovala do Nemecka, dodnes žije a pracuje v meste Heppenheim. Jej zvláštnosťou je maľba kriedou pomocou jednoduchého otáčania ruky: to znamená, že nemá šancu na opravu v prípade chyby. Jej témy súvisia s alegorickými portrétmi, kvetmi a ženskými siluetami,“ povedala v úvode vernisáže moderátorka večera Edita Tilajčíková.

Slová kunsthistoričky Dr. Katalin Gellér tlmočila výtvarná umelkyňa Beáta Széchy, keďže kurátorka výstavy sa vernisáže nemohla zúčastniť zo zdravotných dôvodov.

„Historik umenia, ktorý sa snaží opísať diela Melindy Barwanietz Bezerédy, sa stretne s veľkými prekážkami ako vždy, keď ide o abstraktné a menej figurálne umenie. Tu nemôžeme nájsť žiadny príbeh, žiadne udalosti, ktoré by sa dali porozprávať, ani postavy, alebo objekty, tvary a farby, ktoré by odkázali na myšlienky, emócie, stavy mysle a vibrácie nálady. K dielam Melindy Bezerédy by sa malo pristupovať z hľadiska technológie ako východiskového bodu.“

„Rýchlo aplikované línie odrážajú dynamiku ruky a energiu rastu. Pastely Melindy Bezerédy sú väčšinou organické tvary, farebné škvrny, ktoré evokujú krehkosť okvetných lístkov kvetov, motýlích krídel... Popri jemných organických formách sa objavujú aj tvary geometrické. V súvislostiach medzi čiarami nakreslenými rýchlymi dynamickými ťahmi a pevnými tvarmi jestvuje zvláštny súlad“, predstavila výtvarná umelkyňa ocenená Cenou Munkácsyho vystavené diela.

„Myslím si, že diela Melindy Barwanietz Bezerédy charakterizuje pohyb a rytmus línie, t. j. rozvíjanie zákonitostí vlastných materiálu,“ odznelo na otvorení výstavy.

Vernisáž popri jemných melódiách gitarového umelca Ottó Németha atmosféricky podfarbila aj recitácia Margit Gyurkovics, podpredsedníčky Asociácie hornozemských tvorcov (FAE).

Ďalšie zábery z vernisáže si môžete pozrieť v našej fotogalérii.

Výstavu Melindy Barwanietz Bezerédy: Organický abstrakt si môžete pozrieť do 29. júla 2023 vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea.

Text a foto: Vince Rózsár