Prieskum ukazuje, že 94 percent obyvateľov má osobnú skúsenosť so zálohovaním. Hlavnou motiváciou k zálohovaniu, ktorú respondenti uvádzali v prieskume, je okrem financií zníženie voľne pohodeného odpadu v prírode a zvýšenie miery recyklácie obalov. Viac ako 60 percent opýtaných vidí za zavedením zálohového systému najmä snahu o ochranu životného prostredia. Finančná motivácia je výraznejšia hlavne v mladšej časti populácie do 35 rokov.
"Výsledky tohto prieskumu nám poskytujú cenný pohľad na postoj verejnosti nielen k samotnému zálohovaniu, ale aj k environmentálnym otázkam a slúžia ako dobrá východisková pozícia pre ďalšie kroky smerujúce k zlepšeniu systému," uviedla Stanislava Púčková z agentúry 2muse.
Snahou a úlohou Správcu zálohového systému je podľa jeho riaditeľa Mariána Áča systém chrániť, vylepšovať a pokračovať vo vzdelávaní a osvete. To môže napomôcť k ešte vyššej účasti obyvateľstva na podpore obehového hospodárstva. "Slovensko tak chráni nielen svoju prírodu od voľne pohodeného odpadu, ale prispieva aj k ochrane prírodných zdrojov," poznamenal Áč.
Poukázal, že zálohovanie a environmentálna udržateľnosť môžu byť kľúčovými prvkami, ktoré budú formovať slovenskú spoločnosť v nasledujúcich rokoch.
"Je nevyhnutné, aby sa rôzne zainteresované strany spojili a pracovali spoločne na dosiahnutí udržateľnejších a ekologicky prijateľnejších riešení," skonštatoval Áč.
Od spustenia zálohového systému sa podľa správcu vyzbieralo vyše 1,8 miliardy obalov, 57 percent plastových fliaš a 43 percent plechoviek. Miera návratnosti plastových fliaš a plechoviek od nápojov je aktuálne na úrovni 93 percent. Napĺňa tak zákonnú hranicu, ktorá mala byť dosiahnutá v roku 2025. V tomto roku bola vyzbieraná už takmer miliarda obalov.
(TASR/Felvidék.ma)
Toto ste už čítali?
Novým riaditeľom Mestského kultúrneho strediska Benedeka Csaplára sa stal Péter Iván
Zastupiteľstvo mesta Dunajská Streda na svojom zasadnutí...
