
„Dnes si nepripomíname len obete, ale aj tých, ktorí prežili hrôzy vojny a dokázali začať nový život. Ich sila a vytrvalosť sú príkladom pre nás všetkých. Nech je dnešná spomienka nielen pripominekou minulosti, ale aj odkazom pre budúcnosť,“ privítal početných účastníkov v maďarskom jazyku predseda Židovskej náboženskej obce v Dunajskej Strede Jozef Schwartz, v slovenskom jazyku Petra Bárkányi. Následne predniesli modlitby členovia náboženskej obce – Efraim Lieser v hebrejčine a MUDr. Tibor Feldmár v slovenskom jazyku.
Na spomienkovom podujatí privítali viacerých hostí vrátane primátora mesta Dunajská Streda JUDr. Zoltána Hájosa, Kata Szebelédi, prvú radkyňu Veľvyslanectva Maďarska v Bratislave, ako aj viceprimátorov mesta MUDr. Juraja Puhu, MBA a Attilu Karaffu. Pri tejto príležitosti predseda židovskej náboženskej obce poďakoval Attilovi Karaffovi za dar – starobylý ukazovateľ na čítanie Tóry.
Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi, vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznil, že pamätný múr nachádzajúci sa na židovskom cintoríne predstavuje symbolický hrob všetkých obetí vrátane tých, po ktorých zostalo zachované iba meno. Na múre sa dodnes nachádza silné posolstvo, ktoré podľa neho nestratilo nič zo svojej aktuálnosti:
„Zastav sa! Pokloň sa pred pozostatkami svätých kníh a pred pozostatkami ľudí, z ktorých vyrábali mydlo a takto sa vrátili z Osvienčimu.“
Toto pietne miesto je zároveň smutným mementom ľudskej zloby, dodal, keďže z tisícov deportovaných sa domov vrátil len nepatrný počet ľudí. Spomenul si aj na zosnulého Tibora Kornfelda, ktorý sa významne zaslúžil o zachovanie pamäti na minulosť židovskej komunity v Dunajskej Strede.
„Napĺňa ma nádejou, že sa tu schádza toľko ľudí, ktorí si pripomínajú minulosť, aby sme nikdy viac nedovolili opakovanie podobných hrôz,“ uzavrel svoje vystúpenie Martin Korčok.
V mene predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richarda Dudu sa prihovorila Petra Bárkányi.
„Spomíname na tých, ktorí tu už nie sú. Je to zároveň príležitosť zamyslieť sa nad prítomnosťou a budúcnosťou, nad tým, čo odovzdávame ďalej. Neprichádzame sem len spomínať, ale aj potvrdiť, že životy našich predkov mali zmysel,“ zaznelo v posolstve.
Richard Duda považoval za dôležité odkázať, že budúcnosť židovských komunít nezávisí od počtu obnovených budov či cintorínov, ale od ľudí, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť a venovať čas svojej komunite. Dunajskú Stredu označil za príklad hodný nasledovania, pretože podľa neho ukazuje, že generačná výmena nie je len povinnosťou, ale aj príležitosťou.
„My, Židia, vieme, ako sa slová menia na skutky. Vieme, že démonizácia určitej skupiny sa nikdy nezačína násilím, ale nálepkovaním. Preto je dnes dôležité nielen spomínať, ale aj reagovať na súčasné dianie okolo nás,“ zdôraznil vo svojom posolstve predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.
Predseda Židovskej náboženskej obce v Dunajskej Strede Jozef Schwartz na úvod svojho príhovoru poznamenal, že už 82 rokov sa hovorí o hrôzach, bolesti a stratách spôsobených holokaustom. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby sa mohlo zdať, že už bolo povedané všetko. Napriek tomu považuje za nevyhnutné neustále pripomínať udalosti druhej svetovej vojny, najmä dnes, keď máme k dispozícii čoraz viac informácií, možností a voľného času – ktorý niektorí ľudia využívajú na šírenie nenávisti.
„Pretože holokaust sa nezačal plynovými komorami. Nezačal krematóriami. Nezačal masovými hrobmi. Začal sa klamstvom. A nenávisť je vo svete, žiaľ, opäť prítomná,“ zdôraznil. Dodal, že všetkých prosia, aby nedovolili nenávisti zapustiť korene vo svojich srdciach a aby nedovolili, aby ich myslenie otrávili dezinformácie, propaganda či predsudky. Keď totiž nenávisť zakorení, je veľmi ťažké ju vykoreniť.
„Pýtajme sa. Rozprávajme sa. Spoznávajme sa navzájom,“ vyzval predseda židovskej náboženskej obce. Pripomenul, že členovia obce už roky navštevujú školy, stretávajú sa s mladými ľuďmi a približujú im judaizmus, židovské tradície, náboženský život i históriu.
„Pretože vieme, že z nevedomosti sa rodí strach, zo strachu predsudok a z predsudku nenávisť,“ doplnil.
V závere svojho prejavu osobitne poďakoval dekanovi-farárovi Krisztiánovi Bozaymu, ktorý sa pre svoje povinnosti nemohol zúčastniť spomienky, no podľa svojho prísľubu sa na záver nedeľných svätých omší osobitne pomodlil za obete holokaustu a za zmierenie medzi národmi.
„Toto gesto dáva nádej. Nádej, že rôzne náboženstvá a komunity nemusia stáť proti sebe, ale dokážu existovať vedľa seba, pričom nezabúdajú na to, že základom všetkých monoteistických náboženstiev je židovská viera. A možno práve to je najdôležitejšie posolstvo dnešného dňa: spomínanie nie je len o minulosti, ale aj o budúcnosti. O svete, ktorý zanecháme našim deťom,“ zdôraznil Jozef Schwartz.
Po slávnostných príhovoroch predstúpila pred prítomných výnimočná hostka. Príbeh niekdajšej obyvateľky Dunajskej Stredy Margit Grünfeldovej prerozprávala jej dcéra Hana Cohen-Haár, ktorá pricestovala z Izraela, v maďarskom jazyku, a jej vnučka Eszter v hebrejčine. Dojímavé spomienky zároveň poukázali na skutočnosť, že hoci sa druhá svetová vojna v roku 1945 skončila, nenávisť voči Židom pretrvávala natoľko, že sa rodina napokon rozhodla opustiť svoj domov a odísť do Izraela.
Spomienkové podujatie obohatili aj študenti Súkromného gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede. Éva Orvos vystúpila s piesňou a Ádám Csóka predniesol báseň. Svojimi vstupmi vytvorili ešte emotívnejšiu atmosféru.
Po zapálení spomienkových sviec predniesol modlitbu v hebrejčine rabín Baruch Myers, hlavný rabín Bratislavy. Následne účastníci pod vedením MUDr. Tibora Feldmára spoločne odriekali kadiš, jednu z najposvätnejších židovských modlitieb.
Ďalšie fotografie zo spomienkového podujatia si môžete pozrieť v našej fotogalérii.
Text a foto: Vince Rózsár
Toto ste už čítali?
Župná inovačná akadémia prináša v roku 2026 prelomový Mastermind program pre malých a stredných podnikateľov
Trnavský samosprávny kraj (TTSK) nadväzuje na úspešné...
Mokrade, školské záhrady aj komunitné sady. Trnavská župa ocenila najlepšie ekologické činy roka
Ochrana prírody, obnova verejných priestranstiev či...


