„Kohézna politika je základom súdržnosti EÚ, lebo pomáha znižovať rozdiely medzi členskými štátmi aj medzi regiónmi. V nasledujúcom období by eurofondy mali viac zohľadňovať potreby regiónov a mali by byť viazané najmä na investície v jednotlivých územiach. Ak má byť Európa silná, potrebujeme, aby boli silní aj jednotliví členovia, aby žiaden región nezaostával, aby ľudia vo všetkých regiónoch mali európsku kvalitu života. Som veľmi rád, že dnes z Bratislavy zaznel spoločne hlas deviatich členských štátov a ich zástupcov zodpovedných za eurofondovú politiku,“ vyhlásil minister investícií Balík po rokovaní s ministrami z Poľska, Maďarska, Chorvátska, Rumunska, zo Slovinska a zo Španielska, ktoré je nastávajúcou predsedajúcou krajinou EÚ, a so zástupcami z Česka a Bulharska. Na stretnutí sa zúčastnil aj profesor Andrés Rodríguez-Pose, predseda Pracovnej skupiny na najvyššej úrovni, ktorú EK zriadila k téme ďalšieho smerovania eurofondov a cez videomost aj eurokomisárka Elisa Ferreira zodpovedná za oblasť eurofondov.
„Výnimočnosť a správne načasovanie podujatia potvrdzuje aj fakt, že ide o vôbec prvé takéto stretnutie ministrov a zástupcov Európskej komisie mimo Bruselu. Je dôležité, aby bolo počuť hlas Slovenska v začínajúcej sa diskusii o budúcnosti eurofondov, a aby sme boli pri formovaní budúcej podoby ich využívania po roku 2027,“ zdôraznil minister Balík. Podľa neho musí byť eurofondová politika lepšie prispôsobená na nové a nečakané výzvy. „Nie všetky európske regióny sa vyvíjajú rovnakým tempom, situáciu skomplikovali aj koronakríza, vojna na Ukrajine či nepriaznivá globálna ekonomická situácia. Členské štáty aj EÚ ako celok musia mať preto naďalej silnú ambíciu vyrovnávať regionálne rozdiely a podporovať ekonomickú, sociálnu a teritoriálnu súdržnosť,“
- povedal minister investícií.
Slovensko je súčasťou kohéznej politiky od roku 2004, keď sa stalo plnohodnotným členom Európskej únie. „Umožnilo nám to priblížiť sa k vyspelým krajinám EÚ, ešte stále však čelíme výrazným regionálnym rozdielom a sociálnym nerovnostiam. Preto ako veľkú šancu vnímame nové programové eurofondové obdobie a Program Slovensko, čo musíme využiť naplno,“ dodal. Slovensko bude môcť z nových eurofondov využiť takmer 13 miliárd eur.
„Je v národnom záujme Slovenska, ale aj ďalších štátov, s ktorých zástupcami som dnes rokoval, aby politika súdržnosti pokračovala aj po roku 2027. Vďaka eurofondom spravilo Slovensko obrovský skok, ale potrebujeme naďalej držať krok s ostatnými. Okrem iného je naším spoločným cieľom aj to, aby eurofondy smerovali do inovácií a podpory odvetví, ktoré prinesú pre ľudí v regiónoch pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou,“
- dodal minister Balík.
Ako sa posunulo Slovensko?
Zatiaľ čo sme v roku 2003, t. j. rok pred vstupom do EÚ, zarábali v priemere 477 eur (14 365 Sk), v roku 2022 sa priemerná mzda vyšplhala na 1 304 eur. Polepšili sme si aj v zamestnanosti – kým v roku 2003 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 15,2 %, do roku 2022 klesla na 5,9 %. Priemerná dĺžka života žien v roku 2003 bola takmer 73 rokov, u mužov necelých 70 rokov. Za rok 2022 bola priemerná dĺžka života žien takmer 81 rokov, u mužov takmer 74 rokov.
Čo je to kohézna politika?
Kohézna politika alebo politika súdržnosti je najvýznamnejšia investičná politika v rámci rozpočtu EÚ. Prispieva k posilňovaniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, odstraňuje nerovnosti medzi krajinami a regiónmi a plní celoeurópske priority, akými sú v súčasnosti najmä zelená a digitálna transformácia. V novom programovom období sa vykonáva prostredníctvom viacerých fondov:
-
Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z ktorého idú investície do sociálneho a hospodárskeho rozvoja všetkých regiónov a miest EÚ
-
Kohézneho fondu, z ktorého sa investuje do životného prostredia a dopravy v menej prosperujúcich krajinách EÚ
-
Európskeho sociálneho fondu plus, z ktorého sa podporujú pracovné miesta a ktorý pomáha vytvárať spravodlivú a sociálne inkluzívnu spoločnosť v EÚ
-
Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý slúži na podporu priemyselných regiónov najviac postihnutých prechodom na klimatickú neutralitu.
MIRRI SR
