Odhalenie pamätnej tabule na pamiatku Makovecza

Staviteľ, svetoznámy maďarský majster, dvojnásobný nositeľ ceny Ybl a ceny Lajosa Kossutha sa v roku 1998 stal čestným občanom Dunajskej Stredy.

Predchádzajúci primátor mesta, Pázmány Péter, v roku 1998 vo svojom slávnostnom prejave uviedol, že „radnica postavená podľa nákresov Makovecza bude odteraz novým symbolom Dunajskej Stredy a popri staviteľskom duchu nie je zanedbateľný ani vplyv Makovecza na naše mesto.”

Na počesť umelca sa 26. júna o 17. hodine bude konať akt odhalenia pamätnej tabule vo vstupnej veži radnice. Tabuľu zhotovil dunajskostredský sochár, nositeľ ceny Munkácsyho, Lipcsey György.

Makoveczove práce neskončili na radnici, jeho rukopis možno vidieť okrem iného na Hlavnej ulici alebo na rade obchodov na námestí okolo kostola.

Z rozhovoru novinára Gaála Lászlóa s umelcom v Új szó v roku 1998 uvádzame:

„Ako ste sa dostali do kontaktu s Dunajskou Stredou, prečo chcete poľudštiť vzhľad práve tohto mesta?
Nikdy nie staviteľ si volí miesto, vždy je staviteľ, koho si zvolia. Sem ma zavola bývalý primátor,  Öllős Árpád. V Maďarsku sme vtedy už robili revitalizačný program.  V Duanajskej Strede to bolo preto ťažké, lebo mesto bolo prakticky zbúrané a bolo tu postavené sídlisko.  Aj tu sme sa pustili do práce – v spolupráci so sociológmi, osvetármi, tunajšími staviteľmi, úradmi sme sa pokúsili v práci skoordinovať.  Priznám sa, najprv to bolo fiasko, lebo sme si mysleli, že s tunajšími staviteľmi sa nám bude dobre spolupracovať. Tak to ale nebolo, zľakli sa nás, mysleli si, že im chceme zobrať ich chlieb. Musel uplynúť istý čas, aby došli na to, že to tak nie je.  

O koľko je ťažšie prestavať existujúcu budovu než postaviť novú ?
Takému starému staviteľovi ako som ja, už nijak. Ak je človek mladý, tak je to ťažšie, ak sa má pokraačovať v starom, treba pochopiť isté súvislosti. Len ten sa vie prispôsobiť, kto už má skúsenosti. Východzím bodom pri obnove Hlavnej ulice bolo to, že raz to bolo vidiecke obchodnícke mesto maďarských Židov s rušnými ulicami; celé mesto bolo rušné. Všade boli prízemné, jednopodlažné, secesné, eklektické budovy. Tieto v minulosti zbúrali a z tých, ktoré ostali,  obili aspoň ozdoby. Ja som vychádza z toho. Nechcel som urobiť nič nové. Na ulici oproti radnici je rad obchodv, ktoré nie sú nič iné, len znovupostavenie starého, pôvodného.  Vlastne sme hľadali to ľudské v meste. Také bude aj hlavné námestie. Z pôvodných prvkov žitnoostrovskej architektúry postavíme okolo