V piatok na zdanlivo dávne, ale do dnešného dňa silným dojmom pôsobiace udalosti spred 76 rokov popri vedení nášho mesta spomínali vyslanci viacerých krajín, viacerých ministerstiev SR, domáce i zahraničné organizácie. Spomienkovú slávnosť zorganizoval Rómsky výskumný a metodický ústav sídliaci v Dunajskej Strede. Vážnosť tejto spomienkovej udalosti podčiarkuje aj to, že záštitu prevzala Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády pre rómske záležitosti.
Domácich i zahraničných hostí pozdravila Edit Tilajčík, moderátorka spomienkovej slávnosti, a vyzvala katolíckeho dekana Mons. László Szakála a dekana reformovanej cirkvi Alfréda Somogyiho, aby požehnali pamätník a účastníkov podujatia.
Ako prvý v rade slávnostných príhovorov vystúpil József Ravasz, riaditeľ Rómskeho výskumného a metodického ústavu. Pripomenul, že ich predkovia prišli do Európy pred asi 600 rokmi, čo znamená že sú praobyvateľmi tejto časti zemegule. Ich predkovia po mnohých zlých skúsenostiach, snahách o ich zžitie sa, po hrôzach 2 svetovej vojny, ich starí rodičia, rodičia verili v lepšiu budúcnosť, ale komunizmus zanechal svoju pečať v ich živote tiež iba ako snahu o ich asimiláciu. Ako povedal, prežíva ako sen, ako zázrak očakáva, že ľudia vyzlečú - ako kabát – svoje predsudky. Pritom dodal aj to, že rómovia sa vlastným pričinením musia postarať o svoj obraz v budúcnosti, a je dôležité, aby každá rómska rodina pochopila cenu a dôležitosť vzdelania. Poznaním vlastnej slabosti sa treba prispôsobiť spoločnosti a nestratiť pritom svojbytnosť. „V Dunajskej Strede, pri štátnom pamätníku rómskeho holokaustu sa každý rok zídu predstavitelia viacerých krajín Európy, aby tak dokumentovali spojenectvo, lebo svätou povinnosťou svetového spoločenstva je postaviť sa proti násiliu, vojnám, záhube ľudí. Dunajská Streda vám ďakuje, že európske duchovno v tento deň oblažuje aj srdce Žitného ostrova“ - ukončil dôstojne svoj príhovor József Ravasz.
Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre rómske záležitosti, ktorá prevzala záštitu nad slávnostnou udalosťou, vo svojej reči poukázala na to, že v čase temného obdobia Slovenska v rokoch 1939-1945, Slovenský štát nie iba v zákone zakotvil nenávisť voči rómom, ale žiaľ, týmto zasial semená nenávisti aj do myslenia ľudí, čo sa do dnešných dní nepodarilo vykoreniť. „Tento pamätník, ktorý znázorňuje aj časť baraku v Osvienčime, nás upozorňuje, že vždy treba zakročiť proti takej nenávisti, ktorá viedla aj k holokaustu. Je našou povinnosťou zabrániť tomu, aby sa táto nenávisť opakovala“ - upriamila pozornosť prítomných, a pokračovala: „Bolo by dobré, keby čoraz viac mladých videlo takéto pamätníky, aby lepšie chápali rómske dejiny, poučili sa z minulosti, vystúpili proti takým prejavom, ktoré do dnešných dní odsúvajú rómov na perifériu spoločnosti, aby, rozpoznajúc tieto, aj oni sa stali rovnocennými“.
Po odznení dvoch príhovorov, pripomenúc minulotýždňovú tragickú udalosť, si prítomní minútou ticha uctili pamiatku tragicky zosnulého tajomníka ministerstva kultúry Vladimíra Dolinaya.
Štátny tajomník ministerstva kultúry Radoslav Kutaš v súvislosti s výstavou, ktorú tento týždeň otvorili v múzeu holokaustu v Seredi pod názvom „Rasová diagnóza: Cigáň“ považoval za potrebné povedať, že nie iba našou povinnosťou je pripomínať si hrôzy holokaustu, ale aj povinnosťou ďalších generácií, lebo „Musíme ich učiť o dejinách, aj o tom, že musia byť tolerantní ku každej národnosti, aby odmietali vylúčenie. Nikdy sa nesmie zopakovať to, čo sa stalo za 2. svetovej vojny“ - ukončil svoj príhovor štátny tajomník.
Marián Török, vedúci úradu pre ľudské práva vo svojom vystúpení vyzdvihol, že do dnešných dní sa stávajú také veci, ktoré sú jednoznačne zamerané proti rómskym obyvateľom, rómskemu národu. Na takéto veci aj on viackrát upozorňoval – takéto prejavy musia prestať.
Marek Neštický, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja povedal, že považuje za česť, že môže spolu s prítomnými spomínať na obete holokaustu. Uviedol: „Tento pamätník je symbolom a upozornením pre všetkých, aby nezabudli na tragické následky nenávisti na základe rasy a etnicity. Nikdy netreba vynechať príležitosť hovoriť o týchto hrôzach, aby dnešní mladí ľudia nezopakovali chyby – čo žiaľ, môžeme každodenne vidieť - , aby sa z nich poučili. Rómsky holokaust nie je iba ich holokaustom, ale holokaustom ľudstva!“
Podľa Kisztiána Forró, predsedu SMK, popri tom, že spomíname na taký smutný deň, nesmieme zabudnúť, že zavraždenie takmer 3 tisíc rómov za jedinú noc bolo iba vrcholom ľadovca toho, čomu boli rómovia už od začiatku 20. storočia vystavení. Popri masovom vraždení nesmieme zabudnúť, že aj naše okolie trpelo v tomto čase – pripomeňme si niekoľko tisíc maďarských rómov odvlečených do komárňanského opevnenia, do zberného tábora Hviezda. „Bola to taká doba, ktorá je pre dnešného človeka nepochopiteľná. Títo ľudia prišli o život iba pre svoj pôvod. Vrátiť sa do minulosti síce nemôžeme, ale môžeme sa poučiť z chýb, a urobiť všetko pre to, aby sa v budúcnosti nemohli takéto hrôzy zopakovať. Život každého človeka je rovnako dôležitý, deportácia každého jedného človeka je hanbou celého ľudstva“ - prízvukoval predseda SMK.
Tradične sa ako posledný prihovoril k účastníkom slávnosti Pavol Mešťan, riaditeľ bratislavského Múzea židovskej kultúry. Ako povedal, Osvienčim už svojou štruktúrou je obzvlášť odstrašujúcim príkladom toho, čo sa môže vo svete stať iba pre temnú ideológiu – dodnes je to výnimočne hrozné a bezprecedentné. „Môžme povedať, že nie nacisti vymysleli koncentračné tábory, ale ich ďalším zdokonaľovaním im dali úplne nový zmysel – ten neuveriteľný systém, ktorým ponižovali ľudí – nemá v dejinách príklad. Týmto činom ale nepokorili iba židov a rómov, aj oni sami tak hlboko klesli v ľudskosti, že pokorili aj seba samých“ - povedal riaditeľ. Podľa Pavla Mešťana si musíme byť vedomí toho, že sa to, žiaľ, môže hocikedy zopakovať, a nemôžme vedieť, kto to bude najbližšie, židia, cigáni, Nemci … „Keďže spomíname, učíme sa tým z minulosti, sami sa môžeme stať lepšími - aj toto môže byť odkaz tohto spomínania na holokaust“ - ukončil svoj príhovor riaditeľ múzea.
Po príhovoroch, odznení slovenskej a rómskej hymny nasledovalo kladenie vencov prítomnými vyslancami jednotlivých európskych štátov, politických strán, inštitúcií a organizácií. Aj primátor nášho mesta Zoltán Hájos vencom a poklonou uctil pamiatku zosnulých.
Text a foto: Rózsár Vince
