Aký je váš pohľad na jesennú časť sezóny, počas ktorej sme prekonali všetky možné klubové rekordy?
„V prvom rade, na tento výsledok môžeme byť všetci právom hrdí. Celé mužstvo a tiež majiteľ klubu Oszkár Világi, ktorý verí tomuto projektu. Spolu s novým trénerským štábom sme mužstvo prevzali v júli. Mierne sme pozmenili herný štýl aj zloženie kádra, pretože v ňom boli príchody aj odchody. Pracujeme s veľmi mladým tímom, čo má svoje pozitíva aj negatíva. Jedným z pozitív je, že každý hráč išiel v zápasoch naplno. Negatívom je chýbajúca trpezlivosť, na čo sme doplatili nedávno v Žiline. Tridsaťosem získaných bodov je však skvelý výsledok.“
Nájde sa v jeseni taký moment, ktorý by ste vyzdvihli ako najpamätnejší alebo najdôležitejší?
„Bolo ním víťazstvo 2:1 v Podbrezovej, pretože v tom čase som bol pri tíme ešte len tri dni, ale hráči mi dôverovali. Takisto sme rátam aj všetky zápasy, ktoré sme vyhrali gólom zo samého záveru. Možno v tom zohralo svoju rolu aj šťastie, ale je nesporné, že najviac k tomu prispela kvalita mužstva a skutočnosť, že my vždy bojujeme do posledného hvizdu. Mám skutočne rád tento tím.“
Čo si po polročnom pôsobení u nás myslíte o úrovni slovenskej ligy?
„Jedným z najväčších problémov súťaže je fakt, že s výnimkou DAC-u a Trnavy majú ostatné tímy veľmi málo fanúšikov. Je to fyzicky náročná liga, ale môžeme tiež vidieť, že napríklad Trenčín, Ružomberok či Žilina produkujú útočný futbal. Tiež Slovan, ale oni sa vo veľkom spoliehajú na rýchle protiútoky. Vďaka tomu, že tu pôsobí veľa mladých trénerov, čoraz viac mužstiev chce hrať ofenzívne. Podľa môjho názoru boli naše zápasy proti ostatným prvoligistom divácky atraktívne, pretože našou snahou je vždy dominovať a držať opraty zápasu v rukách. Väčšinou sa nám to darilo, ale nie vždy sme dokázali premeniť šance. Úroveň Fortuna ligy nie je zlá.“
Aké zmeny môžeme očakávať v kádri počas zimnej prestávky?
„Máme troch-štyroch futbalistov, ktorí toho odohrali veľmi málo. Povedali mi, že by radi odišli, s čím súhlasím, keďže sme stavali na približne pätnástich hráčoch. Mapujeme hráčsky trh a hľadáme posilu na každý post. Myslím si, že na strane príchodov aj odchodov budú dve-tri mená.“
Čo nám prezradíte o najbližších piatich týždňoch? Dostali hráči na zimnú prestávku individuálne tréningové plány?
„Áno, hráči dostali domáce úlohy a môžu očakávať prísne tresty, ak sa na začiatku prípravy objavia s kilami navyše. Naša kondičná trénerka Laura prevádzkuje v Berlíne fitnes centrum. Niektorí hráči vycestujú za ňou na menšiu spoločnú prípravu. Každý si však teraz potrebuje v prvom rade oddýchnuť a prípravu začneme 12. januára. Kto ma pozná vie, že hneď od jej úvodu čakajú mužstvo tvrdé tréningy. Vzápätí odcestujeme na dvojtýždňové sústredenie do Turecka. Vieme, že 16. februára odohráme špeciálny zápas proti Slovanu, ktorý môžeme nazvať zápasom sezóny, navyše ním otvoríme náš plne ukončený štadión. Ak by sa nám podarilo zvíťaziť, znížime náskok súpera na päť bodov. Pred tým sa však všetci musia zamerať na 12. januára, pretože je pred nami veľmi ťažká príprava.“
Aký je váš osobný plán na týchto päť týždňov?
„Prvých desať dní je ešte o futbale. V pondelok som odletel do Varšavy, kde som prednášal na trénerskom kongrese pre tamojších kolegov. Potom sa presuniem na Maltu, kde sa zúčastním podobnej akcie pre tamojších trénerov s pro licenciou. Predvianočné obdobie využijem na oddych doma v Nemecku. Možno nájdem nejaký last minute, povedzme do Karibskej oblasti. Moja mamička žije sama, takže by som chcel stráviť viac času s ňou a tiež s bratom a jeho rodinou v Nemecku. Musím si dobre odpočinúť, pretože po 12. januári budem potrebovať veľa energie.“
Pri spätnom pohľade na uplynulý polrok, neľutujete rozhodnutie prijať ponuku z nášho klubu?
„Práve prednedávnom som povedal jednému z mojich kamarátov, že pred príchodom do Dunajskej Stredy som mal istý flek na Nemeckom futbalovom zväze. Lenže ja som sám seba vždy považoval za hlavného trénera. Ďakujem za dôveru, ktorú mi prejavili majiteľ Oszkár Világi a športový riaditeľ Jan Van Daele. Prvé dva, tri týždne boli veľmi náročné, vzápätí sme tu mali prípady Ljubičića a Pačindu. Bolo to veľmi búrlivé obdobie, ale som silný a táto práca ma baví čoraz viac. Žlto-modrá rodina DAC-u je síce malá, ale veľmi hrdá a ja som šťastný, že môžem byť jej súčasťou.“
Zdroj: fcdac.sk
