Prečo dražie maslo? Ešte nedávno ho bolo dosť

Na otázku, kde sa podelo maslo, ktorého v Európskej únii býval celé desaťročia nieže dostatok, ale prebytok, sa až do omrzenia odpovedá, že za maslovou krízou je ruské embargo na mliečne výrobky z krajín EÚ a zrušenie mliečnych kvót. Obe operácie prebehli takmer súčasne a vyvolali spolu so snahou Európskej komisie znížiť nadvýrobu mlieka o jednu miliardu litrov nežiaduci maslový efekt.

Súčasne s týmito dvoma javmi sa zmenilo myslenie spotrebiteľov, ktorí aj pod vplyvom nových lekárskych odporúčaní začali pozvoľna meniť stravovacie zvyklosti. Namiesto dlho preferovaných rastlinných tukov, do ktorých sa pridávalo maslo, aby ľuďom viac chutili, pretože boli aromaticky aj chuťovo fádne, lekári teraz odporúčajú konzumovať maslo. Na Slovensku tento trend presadzuje lekár profesor Viliam Bada. Upozorňoval na medzinárodný výskum, podľa ktorého tzv. transformy mastných kyselín, ktoré obsahujú margaríny, spôsobujú ochorenia srdca a ciev.

A výsledok? Na Slovensku, ako porovnáva Karol Herian, nestor mliekarenského výskumu, stúpla v priebehu posledných štyroch rokov spotreba z necelých troch kilogramov na súčasných 3,9 kilogramu. Zvýšený dopyt, a nielen na Slovensku, ale v celej Európe, prišiel vo chvíli, keď únia nevediac čo s prebytkami, začala platiť farmárom za to, že zlikvidujú časť dojníc.

„Vyčlenilo sa na to 150 miliónov eur a za každý nepredaný liter mohol farmár dostať 14 centov,“ opisuje záchranársky krok Bruselu prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Hladina európskeho mliečneho oceánu opadla a spolu s ňou sa takmer okamžite vypredalo stotisíc ton masla z európskych intervenčných skladov.

Slovensko, ktoré už dávno stratilo sebestačnosť v produkcii masla, sa ocitlo v role krajiny odkázanej na dovozy. „Len každé tretie maslo pochádza zo Slovenska, dve tretiny spotreby kryje dovoz,“ hovorí Stanislav Voskár. Lenže dovozy klesajú a slovenskí výrobcovia nie sú schopní zvýšiť produkciu masla.

„Z mliečnej krízy vyšiel sektor výroby mlieka oslabený, mlieko prestalo vyrábať 45 fariem a z chovu ,vypadlo‘ 10-tisíc dojníc,“ rekapituluje obdobie medzi rokmi 2015 a 2017 Alexander Pastorek, ktorý vedie Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka. Súčasný dopyt nie sú farmári schopní kryť, pretože mlieko naďalej vyrábajú so stratou.

„Vôbec sme nepocítili, že rastú ceny masla, veď od januára do konca augusta stúpla cena surového kravského mlieka "až“ o 1,34 centa. Smotanu zbiera niekto iný. Ak mliekarne tvrdia, že nám nemôžu pridať len preto, že dostávajú za maslo a iné produkty málo od obchodníkov, potom je jasné, kto zarába na mliečnom nedostatku," hovorí šéf prvovýrobcov mlieka.

Slovensko ešte v deväťdesiatych rokoch nebolo odkázané na dovoz masla. Niektorí veľkí producenti masla, ako boli napríklad novozámocký Mliekospol či bývalá mliekareň v Trnave, ale aj ďalšie, už v dôsledku privatizácie a následných predajov neexistujú. Mliekospol kúpili talianski investori a do dvoch rokov v tom čase druhú najväčšiu mliekareň zatvorili.

Známa slovenská značka masla Rajo sa nevyrába na Slovensku, ale v Nemecku, bratislavská mliekareň tento produkt iba distribuuje. Ľudia žijú v predstave, že si kupujú slovenský produkt, v skutočnosti ide o nemecké maslo. Je to výsledok deľby práce po začlenení bratislavskej mliekarne do spoločnosti Megle.

Ukazuje sa, že ako krajina postupne strácala kontrolu nad svojimi potravinárskymi kapacitami, zvyšovala sa jej závislosť pri základných potravinách. V prípade masla to bol aj výsledok reštrukturalizácie výrobných programov mliekarní, ktoré prežili. Aj tie, ktoré ešte maslo vyrábajú, potrebujú smotanu nielen na maslo, ale aj iné mliečne výrobky. A keďže je nedostatok mlieka, je menej aj smotany.

„Na kilogram masla spotrebujete dva kilogramy smotany, a tie teraz vyjdú na 6,60 eura. Tadiaľto cesta nevedie,“ konštatuje aktuálny stav Stanislav Voskár. Obchodníci prostredníctvom hovorkyne Slovenskej aliancie moderného obchodu Diany Chovancovej-Stankovej tento týždeň ubezpečovali, že „zatiaľ nezaznamenali výraznejšie komplikácie v dodávkach masla a aktuálne dokážu naplniť dopyt spotrebiteľov“.

Za maslo si však obchodníci podľa Voskára budú musieť priplatiť. Všimnime si, ako sa vyvíjala cena masla predávaného z mliekarní do obchodných sietí. Ešte na začiatku tohto roka podľa Voskára obchodníci platili za štvrtku masla 90 centov, v júli 1,30 eura a nástupom jesene by mali zaplatiť už 1,60 eura.

Porovnajme, koľko stojí maslo na pulte. Výrobok najväčšieho slovenského producenta masla Koliby z Hriňovej stojí 2,69 eura, Rajo, teda maslo z Nemecka vnímané ako slovenské, má cenu 2,79 eura a čisto nemecký produkt z Hamburgu predávaný za diskontnú cenu vyjde „len“ na 2,29 eura. Tieto ceny sa držia od prázdnin. Ešte na začiatku roka sa dalo prebytkové nemecké maslo kúpiť v reťazci, ktorého matka sídli v Nemecku, za cenu hlboko pod dve eurá.

Farmári, ktorí na celoeurópskom zdražení masla zarobili až 1,34 centa na litri mlieka, naďalej podľa šéfa farmárskeho zväzu „potia krv, aby udržali zvyšné chovy dojných kráv pri živote“. Pozorne však sledujú vývoj cien v susedných krajinách. „Minulý týždeň najväčší nemecký reťazec Aldi vyhlásil na štvrtku masla cenu 1,99 eura. Porovnajte si slovenské farmárske ceny mlieka s nemeckými a nemecké zárobky so slovenskými a hneď vidíte rozdiel, ako sa správa obchod v Nemecku voči svojim zákazníkom a ako na Slovensku,“ povedal Alexander Pastorek.

Čo na túto prax hovorí rezort pôdohospodárstva, agendou ktorého je odstránenie nekalých obchodných praktík?

„Rezort dlhodobo upozorňuje nielen na nekalé obchodné praktiky, ale predovšetkým na nerovnomerné delenie marže. Najmenšiu časť dostávajú prvovýrobcovia a spracovatelia. Najväčšiu časť obchodníci. Toto delenie marže považujeme za absolútne neprijateľné. V prípade cien masla nie je neobvyklé, že si obchodníci nahadzujú aj 100-percentnú maržu. Môžeme tiež potvrdiť ďalší neprijateľný fenomén, že slovenskí obchodníci na domáce produkty tej istej kategórie dávajú výrazne vyššiu maržu ako na zahraničné. Zarážajúce je tiež, že obchodníci veľmi flexibilne reagujú na akýkoľvek svetový pohyb cien potravín smerom nahor a okamžite ich premietajú do spotrebiteľských cien. Pri poklese cien potravín však už ani zďaleka nereagujú tak rýchlo ani rovnakou mierou,“ odkázal Michal Feik z tlačového oddelenia ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa analýz ministerstva „najväčší podiel na raste cien masla nemá ani zrušenie mliečnych kvót, ani zavedenie ruského embarga, ale navyšovanie obchodníckych marží. Tlak obchodníkov na nízku výkupnú cena mlieka a mliečnych výrobkov od prvovýrobcov a spracovateľov považujeme za neprijateľný. V konečnom dôsledku takéto praktiky spôsobujú likvidáciu domácich chovov a tiež neumožňujú producentom mlieka dostatočne investovať do nových technológií. Upozorňujeme, že na to doplatia tiež spotrebitelia, ktorí nielenže zaplatia výrazne vyššiu cenu, ale nebudú mať k dispozícii ani dostatok čerstvých mliečnych produktov.“ tvrdí rezort.

Ministerstvo vyzvalo obchodníkov, aby prestali zneužívať nedostatok masla na európskom trhu na neúmerné zvyšovanie cien a prevzali svoj diel zodpovednosti nielen voči spotrebiteľom, ale aj voči spracovateľom a prvovýrobcom.