Príznaky cukrovky

Inzulín je hormón tvorený v pankrease (podžalúdková žlaza) beta bunkami nazývané po svojom objaviteľovi aj Langerhansove ostrovčeky.

Rozlišujeme dva typy cukrovky:

Prvý typ je typický v mladšej vekovej kategórii, najmä u detí, kde sa zisťuje nedostatočná tvorba inzulínu beta bunkami pankreasu. Diabetes mellitus II. typ sa vyskutuje častejšie u starších osôb.Tvorba inzulínu je dostatočná, ale je nedostatočná odpoveď buniek na jeho pôsobenie, preto je potrebná vyššia koncentrácia hormónu v krvi zabezpečujúceho vstup cukru do buniek.

U pacientov s diabetes mellitus druhého typu sú často prítomné aj iné znaky takzvaného metabolického syndrómu, ktoré zahrňujú obezitu v oblasti pásu, porucha metabolizmu tukov so zvýšenou hladinou triacylglycerolov, zníženie koncentrácie „dobrého“ HDL cholesterolu v krvi a vysoký krvný tlak.

Včasná diagnostika cukrovky a jej liečba sú dôležité pri prevencii komplikácií, ako je porucha až strata zraku, poškodenie obličiek, poškodenie nervov a tiež skorší a závažnejší vývoj aterosklerózy (kôrnatenie tepien), ktorého dôsledkom môže byť až infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda.

Hlavné klinické príznaky u pacientov s cukrovkou:

• smäd
• nadmerný príjem tekutín
• zvýšené množstvo moču
• nočné močenie
• chudnutie
• zvýšená náchylnosť na infekcie
• nadmerný príjem potravy
• svrbenie
• poruchy videnia
• bolesti hlavy a brucha

Na začiatku ochorenia sú tieto príznaky nevýrazné a môžu sa objaviť až v neskorších štádiách. Ich prítomnosť závisí od miery nadbytku cukru v krvi. Príznaky diabetu mellitus I. typu sa rozvíjajú rýchlejšie a sú výraznejšie. Naopak pri cukrovke druhého typu môžu pacienti príznaky ochorenia prehliadnuť, lebo sa vyvíjajú dlhodobo a organizmus si na ne zvykne. Pri diabete mellitus typu dva je častý asymptomatický priebeh. Na včasné zachytenie cukrovky sú doležité preventívne kontroly hladiny cukru v krvi a začatie včasnej liečby ako prevencia komplikácií.

Normálna hladina cukru v krvi nalačno je po 8 hodinovom hladovaní 5,6mmol/l. Za diabetes mellitus sa považujú hodnoty nad 7 mmol/l. Hladinu cukru v krvi je možné merať aj kedykoľvek počas dňa a nesmie byť vyššia ako 11,1 mmol/l.

Pri cukrovke nachádzame v moči cukor, ktorý by normálne nemal byť prítomný. Cukor v moči viaže vodu a preto človek viac vymočí. Veľké množstvo vylúčenej tekutiny môže u chorého spôsobiť dehydratáciu. Telo reaguje zvýšeným pocitom smädu a nadmerným príjmom tekutín.  Zvýšená hladina cukru v moči spôsobuje častejší výskyt infekcií močovo-pohlavnej sústavy. Ide najmä o mykotické infekcie.

U pacientov s diabetes mellitus je zvýšený výskyt infekcií kože. Z bežných je to furunkul alebo karbunkul. Ide o hnisavé ochorenie kože viazané na vlasový vačok spôsobené stafylokokmi alebo streptokokmi.

Keď hladina cukru v krvi dosiahne veľmi vysoké hodnoty, môžu sa rozvinúť príznaky poruchy vedomia až kómy. Diabetická kóma u pacientov vzniká s narastajúcou hladinou cukru v krvi a môže sa prejavovať aj inými laboratórnymi nálezmi. Pacient je dehydratovaný, má znížený krvný tlak, trpí nevoľnosťou, môže vracať, byť unavený, slabý, u časti pacientov sa vyskytujú kŕče, zmätenosť, poruchy vedomia a v poslednej fáze až kóma.

Diabetes mellitus môže prebiehať bez akýchkoľvek symptómov a často je zistený už v pokročilom štádiu, keď sú prítomné zmeny na cievach, poškodenie zraku, prípadne obličiek. Preto sú dôležité pravidelné kontroly hladiny cukru v krvi a moči.

Rizikové skupiny u ktorých je obzvlášť dôležitý screening sú:

• obézne osoby
• osoby s výskytom cukrovky v rodine,
• ženy s tehotenskou cukrovkou, alebo ženy, ktoré porodili dieťa vážiace viac ako 4kg
• osoby staršie ako 45 rokov
• pacienti s vysokým krvným tlakom alebo zvýšenou koncentráciou tuku v krvi
• ľudia liečený kortikoidmi

Zdroj: zdravie.sk