Vernisáž výstavy otvorilo vystúpenie klavírneho umelca Istvána Bertóka a saxofonistu Andrása Kotiersa. Následne moderátorka Edita Tilajčíková pozdravila hostí, medzi nimi Gyulu Bárdosa, predsedu Csemadoku, Kristiána Kevického, zástupcu primátora Podunajských Biskupíc, Ivána Nagya, riaditeľa Žitnoostrovského múzea a kurátorky výstavy: Kingu Szabó, dcéru Jozefa Nagya Gabriellu Klaučovú Nagyovú a umelcovu vnučku Máriu Klaučovú. Vyzdvihla a v mene organizátorov sa vďačne poďakovala za veľkodušnú podporu Združenia za spoločné ciele a jeho riaditeľky Andrey Hideghéty pri realizácii výstavy.
Kinga Szabó, jedna z kurátoriek výstavy, v úvode svojho príhovoru zdôraznila, že bohatá celoživotná tvorba prilákala umeniemilovné publikum na priateľské a spomienkové stretnutie pri príležitosti 97. výročia narodenia Jozefa Nagya a 10. výročie jeho smrti. Zdôraznila dôležitosť „stromu“ v názve výstavy, jedná sa totiž o rastlinu, ku ktorej sa viažu legendy – stačí si spomenúť na strom života, strom, ktorý siaha až do neba – no zároveň, pre Jozefa Nagya bol strom, drevo, popri jeho bohatej symbolike aj surovinou pre tvorivú prácu.
V prípade umelcovho „rodoSTROMU“
„myslíme nielen na prepletenie rodinných pút, ale aj na všetkých obyvateľov tohto krásneho, bohatého kraja, Kukkonie, ktorí sú spätí s týmto krajom a v ňom zakorenenými tradíciami,“
- zdôraznila Kinga Szabó.
Kurátorka ďalej uviedla, že umelec svoju tvorivú prácu po celý život vnímal ako poslanie; jeho ústredným cieľom bolo osloviť prostredníctvom umenia čo najširšie publikum, umenie vnímal počas celého života ako službu druhým.
Okrem ilustrovaní maďarskej tlače a učebníc tvoril veľký majster grafiky ilustrácie pre Vydavateľstvo Madách. Zároveň v období totalitného režimu ako veriaci kresťan ilustroval nielen časopis Remény, ale aj iné knihy s náboženskou tematikou. V jeho dielach sa okrem „nebeskej“, teda náboženskej témy objavila aj tá „pozemská“: minulosť a súčasnosť Žitného ostrova a v rámci toho aj osud maďarstva. Po týchto úvahách historička umenia o výstave, ktorú možno vidieť v Žitnoostrovskom múzeu, povedala, že diela vybrané z bohatého umeleckého dedičstva boli zoskupené do niekoľkých tém: sú tu diela znázorňujúce typický život ľudu na Žitnom ostrove, metaforické reflexie historických udalostí, ako aj legendy späté s krajom Kukkonie.
Riaditeľ Žitnoostrovského múzea Iván Nagy vo svojom krátkom príhovore uviedol, že umelca síce osobne nepoznal, no dôverne poznal jeho diela, keďže v mladosti sa s ilustráciami Jozefa Nagya často stretával v učebniciach. Už vtedy ich obdivoval, no teraz pri pohľade na výstavu si všimol zvláštne spojenie.
„Žitnoostrovské múzeum má svoj „brand,“ a tým je Tündér Ilona – nádherná víla Helena - a jej príbeh, ktorý je zastúpený aj na tejto výstave,“ s potešením povedal riaditeľ múzea.
„Okrem toho, že Jozef Nagy bol maliarom, poznal tie putá, ktoré spájali tu žijúci ľud s krajinou a minulosťou,“
- zdôraznil Iván Nagy.
Dcéra umelca Gabriella Klaučová Nagyová návštevníkom poďakovala za záujem a odovzdala aj milý pozdrav svojej mamičky. Vo svojom krátkom príhovore v slovenskom aj maďarskom jazyku poďakovala svojej mame za trpezlivosť a láskavý prístup, vďaka ktorým jej manžel mohol vytvoriť svoje životné dielo, nespočet nádherných obrazov.
Vernisáž výstavy uzavrelo vystúpenie klaviristu Istvána Bertóka a saxofonistu Andrása Kotiersa s osobitou atmosférou, po ktorej nasledoval zaslúžený obrovský potlesk.
Výstavu Jozefa Nagya „CsaládFÁK – RodoSTROMY“ si môžete pozrieť do 9. decembra vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea.
Ďalšie zábery z vernisáže si môžete pozrieť v našej fotogalérii.
Toto ste už čítali?
Pestrá paleta diel na vernisáži výstavy MAMSzE
Vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea sa v piatok 23....
