Táborenie na pozvanie partnerského mesta

Mladí sa s úsmevom na tvári vrátili domov, ale vzhľadom na veľa krásnych zážitkov túžili aj vrátiť sa tam, čo si myslím, je úplne pochopiteľné. Pozrime sa, ako si spomína na týždeň strávený na brehu Balatonu Orsolya Pintes.

Medzinárodný detský tábor/ International Youth Camp - Gödöllő-Balatonlelle

Zásluhou mestskej samosprávy sme sa my, 9 žiakov Základnej školy Vámbéryho (ktorých vybrali na základe vynikajúcich výsledkov v škole a účasti na súťažiach) mohli v sprievode dvoch učiteľov dostať do tohto skvelého tábora, kde sme získali zážitky na celý život. Tábor bol zahájený 1. júla v meste Gödöllő a končil 9. júla v meste Balatonlelle. Bolo tu zastúpených osem krajín: Fínsko, Izrael, Poľsko, Španielsko, Srbsko, Sedmohradsko (Rumunsko), Slovensko a samozrejme Maďarsko. Mestá vyberali spomedzi partnerských miest Gödöllő.
V prvý deň sme pricestovali do Gödöllő, kde sme strávili noc na internáte, druhý deň pokračoval  prehliadkou miest Gödöllő a Budapešť a večer sme prišli na samotné miesto tábora v Balatonlelle.
Počas tábora nás rozdelili do zmiešaných skupín z hľadiska krajín. Podľa losovania ma zaradili do úplne „cudzieho“ tímu, kde som nikoho nepoznala, aj som sa zľakla, ako si poradím. Tímy museli obstáť na rozličných súťažiach, ako napríklad „skúšobný lov“ v Tihanyi, súťaž na vodnom bicykli a v kajaku, akcia poskytnutia prvej pomoci, športová súťaž, mini X-faktor s hudbou rôznych národov, ako aj kvíz OSN. Každý večer sme si vypočuli zo dve prezentácie od zástupcov zúčastnených krajín, v ktorých predstavili charakteristiky a zvyky ich krajín - oblastí. Museli sme zbierať body, na základe ktorých ku koncu tábora vyhlásili víťazný tím. Zázrak zázrakov, môj tím zvíťazil.
S deťmi, ktoré nevedeli po maďarsky sme väčšinou komunikovali po anglicky, ale snažili sme sa naučiť aj jazyk toho druhého národa. Získala som veľa priateľov, ale myslím si, že sú na tom tak všetci. Po odchode sa mi ešte niekoľko dní cnelo, ale nie za domovom, ale za táborom v Balatonlelle.  Aj keď sme sa dohodli s ostatnými, že sa ešte niekedy stretneme, buďme realisti, má malú šancu, že len tak si skočíme do mesta Forssa (Fínsko) alebo Valdemoro (Španielsko). Snažíme sa udržať kontakt aspoň na internete, ale to nie je ono...
Celkovo vzaté, som stále veľmi smutná, že som musela odísť, lebo rada by som tam strávila celé moje leto  hodnotným programom. Pevne verím, že budem mať možnosť a dostanem sa ešte do mnohých podobných táborov, lebo spoznávanie iných národov, kultúr, ľudí z ďalekých krajín je zážitok na celý život.

Orsolya Pintes, Základná škola Vámbéryho