O tejto téme minister Peter Balík hovoril s islandským prezidentom Gudnim Jóhannessonom a tiež s predstaviteľmi miestneho energetického a inovačného sektora. Na ceste sa okrem expertov MIRRI SR zúčastnili tiež zástupcovia ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a zástupcovia podnikateľov.
„Naša misia priamo nadväzuje na nedávnu návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej na Islande a na návštevu islandského prezidenta na Slovensku. Je jasným signálom, že spolupráca Slovenska a Islandu v oblasti energetiky naberá na intenzite. Zaujímajú nás najmä islandské skúsenosti s využívaním tepla zo zeme. Na Slovensku aktuálne pripravujeme národný projekt na využitie geotermálnej energie na vykurovanie Košíc. Riešenia, ktoré sa osvedčili na Islande, chceme dostať aj k nám, na Slovensko. Geotermálny potenciál, ktorý u nás máme, je obrovský. Musíme sa ho naučiť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz,“
- povedal minister Peter Balík po stretnutí s islandským prezidentom.
Slovenská delegácia navštívila na Islande dve geotermálne elektrárne. Elektráreň Hellisheidi je najväčšou geotermálnou elektrárňou v Európe, ktorá vyrába 303 MW elektrickej energie a zároveň produkuje teplo v približne takom objeme, ktorý by bol potrebný pre vykurovanie celého mesta Košice. Vedľa samotnej elektrárne sa nachádza zariadenie Orka, ktoré zachytáva ročne až 4 000 ton CO2 a ukladá ho do podzemnej horniny. Pri geotermálnej elektrárni Svartsengi pre zmenu využívajú zachytené skleníkové plyny na výrobu metanolu. Tento možno potom použiť ako palivo alebo na výrobu ekologickejších chemikálií a produktov.
Program misie pokračoval stretnutím s riaditeľkou Národnej energetickej autority Hallou Hrund Lógadóttir, na ktorom sa hovorilo o tom, ako štát môže pomáhať firmám a samosprávam na ceste k využívaniu tepla zo zeme.
„Veľký význam pri využívaní geotermálnej energie na Islande má Energetický fond, z ktorého sa financuje podpora využívania domácich obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie. Investície do vyhľadávania zdrojov geotermálnej energie sú veľmi nákladné a zároveň nesú v sebe vysoké riziko. V tomto smere podporná úloha štátneho fondu, ktorý prieskumné vrty pomáha financovať formou grantov a pôžičiek, sa ukázala ako kľúčová pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Islande. Tento prístup by sme chceli preniesť aj na Slovensko, čo by určite malo pozitívny dopad na rozvoj využívania geotermálnej energie,”
- povedal minister po rokovaní s riaditeľkou Národnej energetickej autority. Aj vďaka tomu, že samosprávy na Islande pri geotermálnom prieskume nemuseli podstúpiť neprimerané riziko, mohli v priebehu dvoch-troch desaťročí zabezpečiť, že až 99,9 % tamojších domácností je dnes vykurovaných teplom zo zeme.
Na Slovensku sú v súčasnosti v príprave viaceré projekty využitia geotermálnej energie. Najvýznamnejším je národný projekt v Košickom kraji, na ktorý je vyčlenených 56 miliónov z Fondu na spravodlivú transformáciu.
„Pri tomto odvážnom projekte stojí naše ministerstvo investícií od začiatku, čo sa premietlo do kvalitnej prípravy projektu, na ktorú sme využili aj expertov z Európskej investičnej banky. Vďaka tomu bude štvrtina Košíc do roku 2026 vykurovaná teplom zo zeme. Naším cieľom je priniesť viac takýchto projektov a naplno začať rozvíjať geotermálny potenciál našej krajiny,”
- zdôraznil minister Balík.
V súčasnosti sa na Slovensku využíva geotermálne teplo najmä na rekreačné a kúpeľné účely, poľnohospodárstvo a chov rýb, vykurovanie budov a čiastočne na centrálne zásobovanie teplom (Galanta, Sereď, Šaľa, Veľký Meder). Väčšie využívanie obnoviteľnej energie zo zeme môže Slovensku v zásadnej miere pomôcť pri plnení klimatických cieľov do roku 2030, znížiť produkciu CO2 o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
MIRRI SR
Toto ste už čítali?
Dunajskostredským darcom krvi odovzdali Janského plakety
Dňa 24. októbra sa na mestskom úrade konala slávnosť...