Udržiavajú pamiatku Imiho Tilajčíka

Hodossy Gyula nám povedal, že s Imim ho spája priateľstvo dlhé niekoľko desaťročí. Preto mal pocit, že pre uchovanie pamiatky na neho, musí niečo podniknúť. „Považujem za dôležité, aby sme si tu v Dunajskej Strede našich velikánov uctili, aby sme si všímali talenty, ktoré medzi nami žijú či žili. Máme o nich len povrchné informácie a ani nás nezaujímajú tak, ako by podľa mňa mali” – hovorí vydavateľ kníh a časopisov, ktorý nám uviedol aj to, že pri príležitosti päťdesiatych narodenín usporiadali Imimu svojho času aj prekvapenie – koncert.  

Vtedy pozvali naň zo všetkých končín sveta v najväčšej tajnosti Imiho žiakov, a všetko sa výborne vydarilo. Toto bolo podnetom na to, aby usporiadali aj po jeho smrti pamätný koncert, na ktorý prišli všetci vystupujúci umelci bez nároku na honorár. Podarilo sa dokonca zohnať aj sponzorov. „Imi mal jedno mimoriadne nadanie, nepoznám druhého takého človeka, kto by vedel tak ľahko nadväzovať priateľstvá. Pre každého mal vždy pár pekných slov. O každom presne vedel, kto je. Veľa s ľuďmi rozprával, jeho odchod znamenal obrovské prázdno” – dodal, potom pripomenul, že nemalo ísť len o jeden spomienkový koncert.

Podarilo sa nám zostaviť malú knižočku, je v nej aj posledný rozhovor s ním, ktorý bol publikovaný v Dunajskostredskom hlásniku, tiež rozlúčková reč na jeho pohrebe a pár iných textov. Popri tom dostali v nej miesto aj fotky a ako  Hodossy prezradil, nájsť fotky Imiho bolo prekvapivo ťažké. Ako bol nerád stredobodom pozornosti v hudbe, tak ani na vystúpeniach a radšej propagoval iných.

„Vždy sa staral o iných, pričom rozumel hudbe tak ako málkto v našich končinách. Všetci poznajú jeho skladbu „Éjszaka fényei“ (v preklade „nočné svetlá“), ale málokto počul jeho ďalšie skladby. Ešte v roku 2016 sa ho podarilo nahovoriť na naspievanie niekoľkých skladieb, vďaka Lajosovi Ollému sa tri z nich aj dostali na CD, ktoré je vložené do knihy.”

Mal aj niekoľko rozrobených skladieb, žiaľ, nedokončil ich. Spomienkovým koncertom sa naša iniciatíva neskončila,  chceli by sme vytvoriť jedno spomienkové miesto pred Mestským kultúrnym strediskom  Benedeka Csaplára v parku, jedna lavička by uchovávala pamiatku na Imiho Tilajčíka. V tejto súvislosti sľúbil aj primátor mesta, Hájos Zoltán, svoju podporu tejto iniciatíve, ktorej cieľom by bolo osadenie spomienkového parku lavičkami na pamiatku dunajskostredských osobností, aby ich spoznali aj ďalšie generácie. V parku si potom môžeme sadnúť na lavičku a zaspomínať si.  

Prvú lavičku už umelecký sochár  Lipcsey György tvorí, pokračuje na ňu finančná zbierka, aby sme už budúci rok mohli Imiho lavičku odovzdať verejnosti.