Back to top

Úniu rozhádali dodatočné vakcíny

Publikované: 26. marec 2021 - 16:22
Európa končí so svojou naivitou a bude dôraznejšie trvať na splnení zmluvných podmienok na dodávky vakcín.
Úniu rozhádali dodatočné vakcíny

Takto by mal podľa podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona svet chápať kroky Európskej únie z posledných dní, ale aj možnosť, že sa rozhodne zakázať vývoz vakcín vyrobených na európskom území.

„Európa nie je sebeckým kontinentom. Tlač na druhej strane Lamanšského prielivu nás pritom tak opisuje,“ povedal podľa France24 po štvrtkovom virtuálnom summite lídrov členských štátov. „To nie je pravda! Vôbec sme sa nedotkli našich dodávateľských reťazcov.“

Krajiny, ktoré sa hrdia tým, že očkovanie tam prebieha oveľa lepšie ako v Európskej únii, to pritom urobili. „Spojené štáty si ochraňujú výrobcu vakcín na svojom území, ani Veľká Británia nevyváža veľa vakcín. Preto zavádzame mechanizmus na kontrolu vývozu,“ dodal.

Práve tento mechanizmus bol jednou z hlavných tém virtuálneho summitu. Európska komisia bude môcť zastaviť vývoz vakcín z európskeho územia, nebude však môcť prinútiť výrobcu, aby vakcíny posunul členským štátom.

Navyše, aj európski predstavitelia tvrdia, že nechcú zastaviť dodávateľské reťazce a obmedzenia by sa mali používať až vtedy, keď už iná možnosť nebude.

Spor sa vedie najmä s firmou AstraZeneca, ktorá si neplní záväzky podľa zmluvy s Európskou úniou, a aj s Britániou, do ktorej majú smerovať vakcíny, ktorých vývoz Únia môže zakázať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite povedala, že od 1. decembra minulého roka výrobcovia z európskeho územia vyviezli 77 miliónov vakcín, do členských štátov ich išlo ďalších 88 miliónov.

Do Británie, ktorá sa hrdí tým, že zaočkovala viac ako polovicu dospelej populácie, išlo z európskeho územia 21 miliónov vakcín. Z Británie do Európy žiadna.

AstraZeneca pritom nedávno oznámila, že Európskej únii v prvom štvrťroku dodá maximálne tretinu z pôvodne sľúbených 90 miliónov vakcín.

Briti argumentujú, že pre firmu AstraZeneca sú prioritnejším trhom, lebo ich zmluva hovorí o „exkluzívnych dodávkach“, kým Brusel s britskou-švédskou spoločnosťou podpísal zmluvu, podľa ktorej má firma urobiť všetko pre to, aby svoje záväzky plnila.

Európski predstavitelia oponujú, že zmluvy hovoria to isté.

Na summite sa tiež európski predstavitelia rozhádali pre desať miliónov dodatočných vakcín Pfizer/BioNTech, ktoré sa tam mali prerozdeliť medzi členské štáty a doraziť by mali v druhom štvrťroku.

Problémovou bola najmä požiadavka rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, aby značnú časť z desiatich miliónov dávok dostala práve jeho krajina. Rakúsko patrí pritom medzi štáty Únie, kde sa zatiaľ využilo najviac vakcín (15,46 na sto obyvateľov).

Pod číslom desať sú v tejto štatistike Chorvátsko, Lotyšsko a Bulharsko. Tieto tri žiadajú, aby dodatočné vakcíny dostali medzi prvými. Slovensko využilo 15,22 dávky na sto obyvateľov.

Do problémov sa dostali najmä krajiny, ktoré sa pri nákupe vakcín rozhodli pre AstraZenecu. Napriek tomu, že Európska únia zmluvy uzatvárala spoločne a potom dostali štáty možnosť nakupovať množstvo a typ vakcín podľa počtu obyvateľov, posledné rozhodnutie, koľko nakúpiť, urobili samotné vlády.

Bulharsko stavilo na AstraZenecu, lebo jej vakcíny sú lacnejšie a dajú sa skladovať v bežných chladničkách. Keďže však firma vakcíny dostatočne nedodáva, očkovanie v krajine sa dostáva do problémov. Z rovnakého dôvodu sa očkovanie britsko-švédskou vakcínou zaseklo aj na Slovensku.

Napríklad holandský premiér Mark Rutte na tlačovej konferencii poznamenal, že Bulharsku, Lotyšsku a Chorvátsku by Únia mala pomôcť urýchlenými dodávkami, ale Rakúsko to osobitne nepotrebuje.

„Tieto štáty majú problém a potrebujú pomoc. Pomoc si však pýtajú aj iné krajiny a napríklad Rakúsko nie je v súčasnosti v zlom stave,“ povedal podľa webu Politico.

Rozdeľovanie vakcín sa podľa neho môže meniť, no Rakúsko v tomto nepotrebuje osobitné zaobchádzanie. Kurz sa napriek tomu vyhráža, že Viedeň prerozdelenie zablokuje, ak sa nebude brať na jej výhrady ohľad.

Podobne ako Rutte sa vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Vidíme, že nie všetci využili možnosti nákupu podľa počtu obyvateľov. A teraz je otázkou, ako zachováme tento systém aj pri dodatočných desiatich miliónov vakcín a zároveň ukážeme solidaritu voči krajinám, ktoré ešte nedostali vakcíny ani podľa pôvodného systému,“ poznamenal. „Je to ako kvadratúra kruhu.“

Menej diplomaticky to povedal západný diplomat, ktorého citujú Financial Times. Ten odmietol naratív, že západné krajiny odmietajú pomôcť východným susedom.

„Podáme im ruku a oni chcú čoraz viac a viac. Urobili pritom suverénne rozhodnutia nakúpiť menej vakcíny. My nie sme tí, ktorí ich trestajú,“ povedal.

Ak sa na sporných témach nevedia vopred dohodnúť vyjednávači, väčšinou sa bremeno posúva na lídrov v Európskej rade, teraz je to však naopak.

Lídri sa nedohodli, čo s vakcínami, rokovania tak budú pokračovať na úrovni veľvyslancov štátov v Bruseli.

Rakúsky kancelár Kurz napriek kritike partnerov označil summit za úspech a hovorí, že na rokovaniach veľvyslancov sa podľa neho nájde spôsob prerozdelenia, z ktorého bude profitovať aj Rakúsko.

mti / ma7/svet.sme.sk

Toto ste už čítali?