– Čo bolo cieľom založenia tejto skupiny?
– Úprimne, najprv len pre svoje vlastné potešenie – ani som to nepremyslel, nemal som vlastne žiaden cieľ... Prvé fotky, ktoré sa tam dostali, boli fotené mobilom a označil som priateľov. Potom sa zrazu počet nasledovníkov dostal na sto – stopäťdesiat a čoskoro na 2 – 3 tisíc.
Nevypovedaným cieľom bolo snáď to, prečo vlastne aj teraz existuje, aby ukázala krásy mesta, zákutia, všedné dni, tváre. Dlho to trvalo, kým ľudia pochopili, že toto je cieľom, že ide o celkom apolitickú stránku. Mnohým sa to zdalo čudné – viacerí „na mňa napísali”, oslovili ma, prečo neukážeme to alebo ono, prečo nekritizujeme... Ale ostali sme pri predstave, že toto nemá byť spoločnosť kriticky sledujúca mesto, ale oveľa pozitívnejšia skupina, ktorá sa koncentruje na krásy Dunajskej Stredy, ak to tak môžem nazvať.
– Ako to vidíš, čo je kladom tejto stránky?
– To, že sem posielajú fotku mnohí a robia tak radi. Ľudia majú radi krásu a my tu chceme krásu ukázať. Pravdaže, prišli aj také fotky, ktoré neboli perfektné. Na tieto bolo treba reagovať, vysvetliť, prečo ich neuverejníme, stále sme museli znova a znova zdôrazňovať, že sme apolitickí a výlučne pozitívni. S tým bolo naozaj veľa roboty.
– Správa stránky je v plnej miere tvojím hobby, venuješ jej výlučne svoj voľný čas, však?
– Áno, tak, ale aj mojou „srdcovkou“. Od ľudí dostávam toľko podpory, že ma to stále znova napĺňa, nabíja energiou.
– Fotky neposielajú profesionálni fotografi, väčšinou amatéri, hobby fotografi.
– Dnes má v podstate už každý v rukách telefón, ktorým všeličo fotí. Sme rôzni, aj takí, ktorí chcú ukázať ten moment, ktorý ich očaril. Jednému sa to podarí lepšie, druhému horšie, ale čo máme spoločné, je túžba podeliť sa. Trochu „vykuknúť” zo všedného života, ukázať radosť, ktorú sme zažili. Aj so mnou je to tak: nikdy som sa neusiloval o dokonalosť, ani na to, aby som bol považovaný za veľkého fotografa, v každom a vo všetkom som hľadal dušu. Aj mestu...
