Znie to nepriaznivo, no z celkového pohľadu ekonomiky to nie je až taká veľká tragédia. Práve naopak- ekonomika a zamestnanosť sa vo všeobecnosti nepotrebujú opierať o taký nestabilný sektor, akým je poľnohospodárstvo. Jedného dňa budú aj tak ťažkú prácu vykonávať roboti. Na druhej strane stúpne dopyt po kvalifikovaných odborníkoch.
„Všeobecne platí pravidlo, čím je ekonomika vyspelejšia tým je menší podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti.nižší. Je to teda priaznivý a prirodzený trend,“ vysvetľuje analytik Inštitútu Zamestnanosti Alexej Dobroľubov.
Od roku 2000 na Slovensku klesá počet zamestnancov v poľnohospodárstve razantnejším tempom, ako je priemer EÚ. Vyplýva to z údajov z dokumentu Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka z dielne Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP) MPRV SR a Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) MF SR. Napriek tomu nerobíme menej poľnohospodárskych produktov, práve naopak. Produkcia sa zvyšuje.
Celkovo v tomto sektore pracujú asi len tri percentá zamestnaných Slovákov. Priemer EÚ je 4,4 percenta. Poľnohospodárstvo pritom predstavuje významný zdroj obživy najmä vo vidieckych oblastiach. Ako vidíme na grafoch nižšie, Slovensko je národ vidiečanov. Nezamestnanosť na vidieku je pritom vyššia ako celoslovenský priemer.
Kým v škôlkach je to samý kombajnista a traktorista, v dospelom veku to ani náhodou neplatí. Záujem o poľnohospodárske profesie je veľmi slabý. Podľa údajov z Profesia.sk zareagujú na inzerát s ponukou práce pre traktoristu v priemere traja až štyria ľudia. Ponúk je pritom stále dosť.
„Dá sa povedať, že počet pracovných pozícií v tomto odvetví sa v posledných rokoch až tak výrazne nemení. Pri vybraných pozíciách však môžeme vidieť, že zamestnávatelia majú problém s nízkym počtom reagujúcich uchádzačov. Vidíme to najmä pri pozíciách traktoristu a kombajnistu, či zootechnika. V tomto prípade je dôvodom najmä dosť vymedzená špecifikácia požiadaviek na tieto pracovné miesta,“ hovorí PR manažérka Profesie Nikola Richterová.
Poľnohospodárstvo patrí medzi odvetvia s pomerne nízkou pridanou hodnotou. Z tohto dôvodu sú aj platy v sektore nižšie ako priemer.
„Priemerný základný plat v poľnohospodárstve predstavuje 878 eur v hrubom. V porovnaní s minulými obdobiami môžeme vidieť, že mzda rastie, ale pomalšie ako inde,“ hovorí PR manažérka portálu Profesia.sk Nikola Richterová.
„Nevýhodou poľnohospodárstva na Slovensku je tiež to, že v porovnaní s inými odvetviami sú mzdy podpriemerné. Priemerný základný plat v strojárstve je napríklad 1087 eur, v automobilovom priemysle 1161 eur, v administratíve 904, či v maloobchode 979 eur v hrubom,“ vysvetľuje.
Dôvodom je aj to, že nikto nechce platiť veľa za ovocie, zeleninu, obilie, alebo krmivo pre zvieratá. Poľnohospodárstvo je navyše odvetvím, ktoré podlieha počasiu a ročným obdobiam.
Zamestnanci v poľnohospodárstve budú pomaly odchádzať do dôchodku, noví sa do práce nehrnú. To však nemusí znamenať hneď katastrofu. Naopak, je to dobré. Ak o tieto pracovné miesta nebude záujem, ľahko ich nahradí technika.
„Robotizácia a automatizácia zvyšuje pridanú hodnotu a znižuje ceny pre konečných spotrebiteľov.Takže je to dobrá správa. Zároveň nízko-kvalifikovaná pracovná sila zostane stále potrebná hlave pri špecializovanej rastlinnej výrobe,“ hovorí analytik Alexej Dobroľubov z Inštitútu zamestnanosti. Zároveň však dodáva, že zamestnanosti na Slovensku by pomohlo, ak by dotácie smerovali na špeciálnu rastlinnú výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Teda nie súčasný model pestovania pšenice a repky, ale skôr zeleniny a ovocia, ktoré sa predávajú za vyššie ceny.
Budúcnosťou poľnohospodárstva na Slovensku sú teda najmä roboti a technika, ktorá bude vykonávať ťažkú prácu, ktorú doteraz robili ľudia s vidlami a lopatami. V tomto odvetví však podľa analytika stúpne dopyt po odborníkoch, ktorí budú riadiť farmy. „Nové technologické postupy spojené so zmenou klímy vyžadujú a budú vyžadovať vysokokvalifikovaných odborníkov,“ dodáva analytik.
Zdroj: felvidek.ma
