Zsolti, aký je to pocit byť naspäť v Akadémii?
„Veľmi dobrý, pretože posledné dva mesiace boli veľmi dlhé, hoci našťastie to rýchlo ubehlo. Náš syn už lezie, premáva sa hore-dole, takže naňho musíme dávať pozor. Plnil som aj individuálny tréningový program, ktorý nám posielali tréneri. Som naozaj veľmi rád, že som sa konečne opäť dostal na ihrisko, pretože mi tento pocit veľmi chýbal.“
Čo vám umožnilo dostať sa cez hranice a prísť do Dunajskej Stredy?
„Dostali sme potvrdenie o zamestnaní, čo nám umožňuje hladký prechod cez hranice. Stačí ho predložiť spolu s občianskym preukazom, pohraničná stráž je veľmi ochotná. Nič nám teda nebráni v tom, aby sme znovu trénovali v Akadémii, pretože behanie okolo domu už začínalo byť utrpením. Tu sa môžeme pohodlne pripravovať so spoluhráčmi, čo je takisto dôležité, pretože mi veľmi chýbalo mužstvo.“
Odkedy trénujete v Dunajskej Strede?
„Začali sme v sobotu šiesti-siedmy. Dnes nás tu bolo šestnásť hráčov do poľa, takže sme mohli začať trénovať aj skupinovo.“
Ako poslúchala lopta po takom dlhom výpadku?
„Mal som šťastie, pretože napríklad u mojich rodičov som mohol trénovať na tráve. Mám deväť lôpt, kúpil som si aj kužele. Päť minút odtiaľ je ihrisko, kam som takisto zvykol zájsť, takže cit pre loptu som nestratil, ale tréning s mužstvom je úplne odlišný od individuálneho.“
V tomto týždni by malo padnúť rozhodnutie o ďalšom osude sezóny. Aké je tvoje prianie?
„Dúfam, že sa bude pokračovať, pretože si želám dokončiť sezónu na ihrisku. V pohárovej súťaži, ktorá je pre nás veľmi dôležitá a ktorú chceme vyhrať, sme len krôčik od finále. Uvedomujeme si, že po trojmesačnej prestávke to nebude jednoduché. Pokiaľ sa bude hrať v rytme streda-sobota, každý musí byť pripravený na mentálne aj fyzicky náročné obdobie. Budeme potrebovať každého jedného hráča, pretože odohrať týždenne dvakrát 90 minút nebude nič jednoduché.“
Cez víkend sa opäť rozbehla nemecká Bundesliga a v komentároch sa opakovane objavilo tvrdenie, že bez divákov tie zápasy nedosahujú úroveň, na akú sme boli zvyknutí. Vieš si predstaviť, že by sa aj u nás hralo bez fanúšikov na tribúnach?
„Môže hocikto hocičo tvrdiť, ale hrať futbal bez divákov nie je to pravé. Tiež som sledoval prenosy z Nemecka a mal som pocit, akoby to boli zápasy tretej ligy. Pritom hral Bayern či Lipsko. Chýbala tá intenzita a rýchlosť, akú hráči predvádzali v zápasoch pred divákmi. V žiadnom prípade to nebude jednoduché, pretože fanúšikovia znamenajú pre nás veľkú motiváciu na zápasoch doma i vonku. Musíme sa na to pripraviť mentálne, ale nemôže to byť výhovorka, pretože chceme vyhrať každý jeden zápas. Pritom ale platí, že tento vírus je nebezpečný a zdravie je prvoradé.“
dac1904.sk
