Deti a covid: Čo funguje a čo nie na potlačenie pandémie v školách?

Ministerstvo školstva pripravilo školský semafor, ktorý zavádza pravidlá výučby počas pandémie vrátane dištančného – domáceho vyučovania detí. Ak sa v triede vyskytne len jeden pozitívny žiak s koronavírusom, na domáce online vzdelávanie ide vo väčšine škôl celá trieda.

V utorok, 4. deň školského roka, to už v Košiciach vyskúšali v praxi a pri 9 pozitívnych deťoch sa škola zavrela pre ďalších dvesto detí. 

Žiaľ, ministerstvo sa s verejnosťou nepodelilo, na základe akých dát systém vymysleli. Základný predpoklad tvorby stratégií a plánov je totiž  poznať súčasný stav. Koľko detí má imunitu po očkovaní, vieme, ale koľko detí má nejakú imunitu po prekonaní, Slovensko ani len netuší. Nevieme tak, koľko detí je reálne ohrozených. Nevieme posúdiť veľkosť problému a tým sa na tento problém nevieme ani pripraviť.   

Skúsme teda zodpovedať aspoň otázky rodičov. Čo robiť, aby sme riziko korony v škole znížili? 

Pravidlá pre bezpečné školy sú jednoduché

Momentálne nemáme efektívnejšiu možnosť ako očkovanie. Avšak očkovať sa dnes môžu len deti staršie ako 12 rokov. Túto možnosť na Slovensku využilo okolo 120-tisíc detí z celkového počtu niečo vyše milióna obyvateľov do 18 rokov. Pre mladšie deti je zatiaľ vakcína k dispozícii len v prípade závažných zdravotných komplikácií, no v tejto súvislosti je stále veľa neznámych.

Tak ako to už poznáme pri epidémiách chrípky, školy sú ideálnym miestom na šírenie vírusov. A aj skúsenosti z iných krajín hovoria, že koronavírus sa najprv prehnal otvorenými školami.

Slovenské deti mali zavreté školy najdlhšie v Európe, z čoho vyplýva, že sa možno s koronavírusom stretlo menej z nich, a preto imunita v detskej populácii, ktorá by spomaľovala šírenie, bude možno tiež nižšia ako inde vo svete. 

Ak teda máme vysoko náchylnú populáciu, vysokorizikové prostredie a vysokoinfekčný variant delta, vo výsledku je veľmi pravdepodobné, že tento variant prebehne všetkými našimi školami. Dôvody na ďalšie zatváranie škôl už pominuli.

Dnes už vieme chrániť najviac ohrozených na živote (najstarších a chorých) oveľa efektívnejšie – vakcínou. Zostal nám teda cieľ, aby sme vlnu u detí rozložili v čase, teda ju stlmili, aby nebolo naraz veľa vážnejších stavov v nemocniciach a zároveň aby boli deti vystavené čo najnižšej infekčnej dávke s cieľom znížiť riziko vážnejšieho priebehu covidu. 

Ako na to? Základom sú rúška a respirátory

Rúška a respirátory sú stále dobrá voľba. Aj pri delta variante rúška dobre fungujú – fyzika totiž nepustí.

Tak ako návštevníkov ZOO chráni klietka rovnako dobre pred starým tigrom aj pred tigrom s podstatne ostrejšími zubami, filter v respirátore nedovolí preniknúť ani infekčnejšiemu vírusu do detských dýchacích ciest. 

Dvojité bavlnené rúško zachytáva až 51 percent vírusových častíc. Chirurgické rúška znižujú prenos vírusu až 8-násobne. A ak sa aj nositeľ rúška infikuje, výhodou je, že infekčná dávka, ktorá cez rúško prenikne, je významne znížená, čo je základný predpoklad ľahkého priebehu.  

Samozrejme, respirátory fungujú lepšie a tie odporúčame hlavne deťom, ktoré majú zdravotné ťažkosti (poruchy imunity, autoimunitné ochorenia, Downov syndróm atď.) a zároveň sa nemohli zaočkovať. Podľa prognózy ministerstva školstva hrozí dištančné vyučovanie najmä v Námestove, Veľkom Krtíši a Poltári.

Netreba zabúdať, že rúška či respirátory znižujú aj prienik peľu či iných alergénov do dýchacích ciest, čo astmatici a alergici už zistili. A rovnako ako fungujú na koronavírus, fungujú aj na iné vírusy vrátane chrípky. Rúško či respirátor u školáka teda môže rodičom ušetriť veľa aj necovidových starostí. 

Základným pravidlom pri nosení bavlnených či chirurgických rúšok alebo respirátorov je, aby dobre priliehali. Ani najkvalitnejší respirátor totiž nefunguje, ak neprilieha. Ďalším dôležitým faktorom je pohodlie dieťaťa pri nosení rúška, aby si deti na ne zvykli a tolerovali ich. Lebo nefunguje len také rúško, ktoré dieťa nemá na tvári, ale strčené v taške.

Ak v tejto problematike potrebuje váš školák viac informácií, nájde ich napríklad u tohto hravého inžiniera. Summa summarum – rúško alebo respirátor je dnes základ bezpečnej školy a radšej zvoliť dobre priliehajúce pohodlné bavlnené rúško ako nedobre priliehajúci respirátor.  

Byť vonku, vonku a ešte raz vonku

Stále platí, že vírus sa prenáša vonku horšie ako vnútri. Ale ani v exteriéri nezabúdajme na ostražitosť. Autobus, električka, ale aj preplnené detské ihriská sa tiež vedia premeniť na malé ohniská.

Preto výučba a pohyb vonku je výborný nápad, avšak pri tesnom kontakte (napríklad blízkom rozprávaní) je tiež vhodné si dať rúško, a to najmä u detí s ochoreniami, ako je astma a podobne.

Inak deti môžu vonku šantiť bez obmedzení a pobyt vonku výrazne odporúčame. Slovensku by celkovo prospelo, ak by školy pokračovali v nastolenom trende a viacero predmetov preniesli do exteriéru.

Určite je to možné pri telesnej výchove, prírodovede, biológii, pracovnom vyučovaní či hudobnej výchove. Ak to už celé desaťročia zvládajú deti v Nórsku či vo Švédsku, zvládnu to aj tie naše. Konkrétnejšie pravidlá o vhodných aktivitách nájdete napríklad tu.

Čističky vzduchu vs. vetranie

Mnohé školy sa v záujme ochrany detí rozhodli pre nákup čističiek vzduchu. Ide o výrazný finančný výdavok pre školy a neraz sa na to skladajú sami rodičia. 

Lepšia čistička vzduchu pre celú triedu vyjde približne na 200 – 300 eur. Oplatí sa to? Čističky vzduchu sú efektívne, HEPA filter zníži prenos až o 65 percent.

Lenže omnoho viac ako čističky vzduchu funguje obyčajné vetranie. Kontinuálne vetranie v zime znižuje vírusovú nálož až 14-krát, čím sa stáva najefektívnejším opatrením vôbec.

Občasné vetrania počas prestávok znižujú vírusovú nálož len 1,2-krát. 

Prečo je zatváranie škôl zlý nápad?

Asi nikomu netreba zoširoka vysvetľovať, aké následky majú zatvorené školy na deti. Počas pandémie sa však uskutočnili početné štúdie, ktoré zhodnocujú, čo sa vlastne stalo. 

Vieme, že kvalita vzdelávania sa znížila, deti podávali nižší výkon počas vzdelávania, mnohé sa nevzdelávali vôbec alebo predčasne ukončili školskú dochádzku.

Práca doma s úlohami a celková motivácia ku vzdelávaniu poklesla. Zníženie vedomostí sa týka najmä detí z nižších sociálnych vrstiev, teda čo sa týka vzdelania, nožnice medzi sociálnymi skupinami sa ešte viac roztvorili.

Vplyv na psychické zdravie detí a mladých je zásadný. Podľa početných štúdií ku psychickému diskomfortu prišlo u 18 – 60 percent detí a mladých, najčastejšie išlo o príznaky depresie a úzkosti. Nezanedbateľný vplyv má zmena životného štýlu na nárast detskej nadváhy a obezity, ako aj zníženie celkovej fyzickej kondície.

Momentálne panuje zhoda, že priebeh ochorenia je u detí väčšinou mierny, avšak deti zároveň významne trpia opatreniami na zníženie prenosu vírusu, ako je izolácia a zatváranie škôl.

Je fakt, že zatvorenie škôl má vplyv (ako jedno z viacerých opatrení) na zníženie cirkulácie vírusu v populácii, avšak v súčasnosti sa odborníci zhodujú, že treba k nemu pristúpiť ako k poslednému opatreniu na utlmenie pandémie. Túto vetu treba mať na pamäti hlavne na Slovensku počas celej tretej vlny.  

postoj.sk / ma7